Stúpajúca agresivita v slovenskej politike: Prečo sa útoky na poslancov stávajú bežnou realitou?
V slovenskej politickej scéne sa v posledných týždňoch objavuje znepokojivý trend: incidenty, ktoré prechádzajú od slovných útokov k fyzickým aktom. Alarmujúce správy o prepichnutých pneumatikách a rozbitých autách poslancom nielenže odhaľujú rastúcu agresivitu, ale aj podnecujú otázku, čo presne je za týmto narastajúcim problémom.
Poslanec a primátor Kežmarku, Ján Ferenčák, zdieľal svoju skúsenosť, keď hovoril o neznámom útočníkovi, ktorý ho napadol. Ferenčák preto považuje tento incident za útok na ústavného činiteľa, ktorý by nemal byť akceptovaný. Tento incident sa deje v kontexte stále viac počutej agresívnej rétoriky medzi politikmi, ktorú poslanec SaS, Mária Kolíková, naposledy ilustrovala situáciou, keď takmer havarovala na schodoch parlamentu kvôli agresívnemu správaniu kolegu.
Kolíková hovorila o permanentnom tlakčiety fyzickom strachu, ktorému čelí. Nebola jediná, kto zažil podobné útoky, pretože poslankyňa Martina Bajo Holečková informovala o tom, že po jej odchode od rokovania niekto prerezal pneumatiku na jej aute. Na otázku, čo sa deje v našej spoločnosti, odpovedá: „Nie je normálne poškodzovať majetok politických predstaviteľov ani strieľať po nich.”
Rastúce napätie v politike sa ukazuje nielen vo fyzických útokoch, ale aj v narastajúcej vulgárnosti a nenávisti. Sociologička Oľga Gyárfášová z Univerzity Komenského varuje, že takéto správanie sa stáva normou, pričom hranice medzi prijateľným a neprijateľným sa posúvajú. Tento fenomén je do veľkej miery ovplyvnený nečakanými udalosťami, ako vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá zasiahla slovenských občanov a vyvolala túžbu po „slušnom Slovensku”.
Avšak následné udalosti, ako ekonomické krízy a politické konflikty, len prehlbovali rozdelenie spoločnosti. Expertky poukazujú na to, že polarizácia nie je len o rozdielnych názoroch, ale o vyostrení emócií a nenávisti voči „tým druhým”. Silné výrazy a verbálne agresie, ktoré politici sami prehlbujú, prispievajú k hádkam a rozporom v spoločnosti.
Rastúca agresivita sa netýka len politikov, ale aj aktivistov a občanov zo všetkých spoločenských vrstiev. Zuzana Petková, šéfka Nadácie Zastavme korupciu, sa stala obetou vandalizmu, keď jej auto bolo rozbité, bez toho aby z neho niečo zmizlo. Na socíálnych sieťach sa za posledné týždne objavili hromadné agresívne správy, ktoré znepokojujú.
Je preto zrejmé, že oznamovania psychologických problémov a sociálny rozpad sú sprevádzané narastajúcou brutalitou. Mnohé prípady fyzických útokov na politikov, ako aj dehumanizácia adverzií, zvýšili agresivitu budúcich násilníkov. Správanie anonymných „trollov” na sociálnych sieťach len posilňuje tento cyklus násilia.
V súčasnosti sa spoločnosť nachádza v nebezpečnej situácii bez jasného cieľa. Expertky varujú, že bez spoločnej vízie a systematickej snahy o zmiernenie napätia sa môže situácia ešte vyhrotiť. Pokusy o lokalizáciu prejavov násilia vyžadujú viac ako len reakcie na incidenty; potrebujú aktivnú a konštruktívnu politiku zahŕňajúcu všetkých aktérov v spoločnosti.
Ak sa k tejto situácii nepristúpi vážne, jedným z výsledkov môže byť neustály nárast násilných činov, ktoré, ako sa zdá, prechádzajú akceptovaním a normalizovaním vo verejnom diskurze.
