Cenzúra v dnešnej dobe: kritika z oboch svetových pólov
Aj Wej-wej, známy čínsky umelec a aktivista, sa vo svojej eseji o cenzúre zameriava na problematiku obmedzovania slobody prejavu a hodnotí, ako sa tento fenomén manifestuje nielen v autoritárskych režimoch, ale aj v takzvaných liberálnych spoločnostiach. Podľa Wej-weja je cenzúra pokusom jedného spôsobu myslenia dominovať nad ostatnými a ak sa tak stane, vedie to k neľudskosti v spoločnosti.
Autocenzúra a jej vplyv na umenie
V kontexte Číny cenzúra často prebieha prostredníctvom psychologického nátlaku, ktorý nekončí pri samotných umelcoch, ale rozšíri sa na ich rodiny, priateľov, zamestnávateľov a celé kultúrne organizácie. Wej-wej vo svojej eseji uvádza, že čínske úrady aplikujú stratégiu starú ako ľudstvo: „Zabi kura, aby si vystrašil opicu.“ Tento prístup núti umelcov k autocenzúre, aby sa vyhli problémom s vládou.
Podobnosti s liberálnymi spoločnosťami
V západných krajinách, kde sa praktizuje sloboda prejavu, sa na praxe autocenzúry objavuje bezproblémový súhlas, pričom mnohí umelci a intelektuáli sa prispôsobujú absurdným a nezmyselným pravidlám, len aby si udržali svoje postavenie alebo predchádzali konfliktom. Wej-wej túto situáciu kritizuje ako destruktívnu pre intelektuálny rozvoj a umenie.
Kritika umeleckej cenzúry
Cenzúra sa presadzuje aj v praxi filmových producentov a vydavateľov, ktorí sa domnievajú, že vedia, čo publikum chce. Týmto spôsobom zasahujú do tvorivého procesu, čím umelci strácajú slobodu v prezentácii svojich myšlienok a vízií. „Schematicky vyškolení redaktori zasahujú do textov, pričom sa domnievajú, že vychádzajú čitateľom v ústrety,“ píše Wej-wej, čím odsudzuje prax, ktorá obmedzuje slobodu umeleckého prejavu.
Neviditeľné formy cenzúry
Wej-wej varuje pred spoločnosťou, ktorá sa usiluje o konformitu a politickú korektnosť, pričom odmieta nezávislé myslenie. Takáto spoločnosť sa stáva nevyhnutne absurdnou a ohrozenou, oslabuje schopnosť jednotlivcov stáť si za svojimi presvedčeniami a hodnotami. Podľa neho cenzúra je neviditeľná a všadeprítomná, odstráni z ľudí spontánnosť a vedie ich k sebectvu namiesto hodnotám ako sú zodpovednosť a úsilie.
Bezpečnosť a sloboda myslenia
„Myslenie – esencia ľudskej existencie – je základným právom, ktoré nemôže byť oddelené od slobody prejavu,“ zdôrazňuje Wej-wej. Bez možnosti verbálneho vyjadrenia sa stáva sloboda myslenia bezvýznamnou. Zatiaľ čo sloboda a zodpovednosť sú základom slušného správania, cenzorom a tým, ktorí sa jej poddávajú, hrozí, že tieto hodnoty budú navždy stratné.
Wej-wej sa opiera aj o myšlienky José Ortegu y Gasseta, ktorý hovorí, že práca na samostatnosti myslenia je znakom skutočnej humanity. To platí pre každého jednotlivca, ktorý musí prevziať zodpovednosť za svoje činy a postoj k svetu.


