Odborové zmeny a víťazstvo Moniky Uhlerovej
Branislav Ondruš, europoslanec za stranu Hlas, sa nedávno zapojil do súťaže o post predsedu Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Dlhé mesiace trávil návštevou jednotlivých odborových zväzov a zbieraním podpory, čím sa snažil presadiť svoj imidž v prostredí odborového hnutia. Zatiaľ čo Uhlerová, súčasná predsedníčka, si pred štyrmi rokmi vytvorila silné postavenie prostredníctvom svojich inovácií, Ondrušova kampaň sa ukázala byť prekvapivo neúspešná, pričom vo voľbách skončila s výsledkom 81 hlasov pre Uhlerovú a 71 pre neho.
Prečo Ondruš prehral?
Ondruš pred voľbami stavoval na svoje suverénne vystupovanie, avšak v kritickom momente sa ukázalo, že nezvláda odpovedať na zásadné otázky týkajúce sa svojej odborovej príslušnosti. Ako nekandidujúci člen odborov predložil na voľbách návrh na hodinu otázok, čo sa ukázalo ako jeho slabé miesto. Okrem toho, odmietol sa vzdať svojho mandátu v Európskom parlamente, čo vzbudilo obavy o jeho skutočné úmysly a spojenie s politickými stranami.
Odbory potrebujú zmenu
V súčasnosti odbory v Slovenskej republike reprezentujú len približne 15 % zamestnancov, prevažne vo veľkých podnikoch. Tým pádom sa stávajú čoraz irelevantnejšími v kontexte moderného trhu práce. Skutočná otázka, ktorú by sa malo odborové hnutie položiť, je, ako efektívne zastupujú záujmy všetkých zamestnancov, najmä tých v malých a stredných firmách alebo v platformovej ekonomike.
Odbory ako štatistici
Odbory dnes v mnohých prípadoch vykonávajú funkciu štatistov a žijú vo svojom uzavretom svete. Ich prínos v súčasnej trhovej ekonomike je minimálny, hoci zásluhy odborov v histórii sú nepopierateľné. Odborové hnutie sa často stáva nástrojem pre politické strany, čo znižuje jeho efektivitu a súčasne posilňuje skeptický pohľad na ich fungovanie.
Potenciál odborov v modernom svete
Na to, aby mohli odbory ostať relevantné, musia sa transformovať a zabezpečiť, že budú schopné pomôcť všetkým zamestnancom, nielen tým, ktorí majú silný hlas a vyjednávaciu pozíciu. Príklady ako lekári, učitelia, či rušňovodiči ukazujú, že aj profesie s vysokým odborným statusom majú svojich problémov. Ale čo tí, ktorí nemajú taký vydieračský potenciál? Odborová problematika sa musí stať prioritou, nielen politickou, ale aj praktickou otázkou, ktorá sa týka každodenného života zamestnancov.
Budúcnosť odborov
Hoci zánik odborov by bol katastrofou, je zrejmé, že musia prejsť zásadnou zmenou. Je potrebné vyjasniť ich pozíciu v spoločnosti a obnoviť ich vplyv. Ak sa veci nezmenia, otázka lídra odborov sa stáva bezpredmetnou, pretože je dôležité skôr to, čím odbory skutočne prispievajú pracujúcim. Je to výzva pre súčasných predstaviteľov odborov, aby prehodnotili svoj prístup a začali sa venovať potrebám všetkých zamestnancov, nielen malej skupine privilégií.
