Veterné parky na Slovensku: Zrušenie akceleračných zón a možné budúce smerovanie
Rokovania o akceleračných zónach na výstavbu veterných parkov na Slovensku sa dostali do kritickej fázy, keď minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) oznámil, že zo siedmich plánovaných zón zrušil šesť. Dôvodom zmien sú obavy a pripomienky zo strany samospráv, ktoré s ministerstvom pred rokmi rokovali o podmienkach pre povolovanie projektov. Z tejto situácie vzišla vyhlásenie Mareka Geciho, stúpenca z iniciatívy Za občanov, za Slovensko, ktorý zastupoval 32 samospráv. Podľa neho bolo ministerstvo ústretové voči pripomienkam obcí, a tak sa rozhodlo zredukovať počet akceleračných zón.
Stratégia pôvodne predpokladala vytvorenie ôsmich akceleračných zón na zjednodušené povolenie pre 120 veterných turbín do štyroch rokov, avšak realita sa ukázala ako odlišná. Z pôvodných ôsmich zón ostala iba jedna, na východe Slovenska, ktorá bola rozdelená na dva veterné parky. Je dôležité poznamenať, že zaradenie územia do akceleračnej zóny nezaručuje okamžitú výstavbu; skôr ide o vytvorenie podmienok pre rýchlejšie povolenie projektov v budúcnosti. Geci zdôrazňuje, že konečné rozhodovanie o výstavbe veterných parkov zostáva na samosprávach obcí a miest.
Budúcnosť veterných parkov: Výzvy a alternatívy
Aj keď zrušenie väčšiny akceleračných zón môže vyznievať ako obratný krok, Geci upozorňuje, že to neznamená konec investícií do veterných parkov. Existuje viac ako 30 projektov veterných elektrární mimo plánovaných akceleračných zón, ktoré sú už vo fáze prípravy alebo schvaľovania. Tieto projekty naznačujú, že záujem o rozvoj veterných elektrární na Slovensku pokračuje, a to napriek vyhláseniam o prebytočnej elektrickej energii na trhu.
Podľa Geciho je totiž situácia na slovenskom energetickom trhu poznačená prebytkom elektriny, pričom hlavné zdroje predstavujú jadrová a vodná energetika. Slovensko je v súčasnosti čistým exportérom elektrickej energie, a preto investície do veternej energie nie sú podľa neho prioritou. Navyše, Geci varuje pred nestabilitou výkonu, jelikož energetická produkcia veterných elektrární závisí od poveternostných podmienok, čo komplikuje garantovanie spoľahlivej dodávky elektriny.
Ekonomika a náklady na výrobu energie
Cena výroby elektriny z veterných parkov je ďalším aspektom, ktorý znižuje atraktivitu investícií do tohto odvetvia. Geci porovnáva náklady: priemerná cena za elektrinu z veterných parkov sa pohybuje medzi 80 až 110 eurami za MWh, zatiaľ čo cena za jadrovú energiu dosahuje približne 50 eur za MWh. To vyvoláva otázku efektívnosti investícií do veterných elektrární, ak Slovensko už disponuje ekonomicky výhodnejšími zdrojmi energie.
Navyše, Geci pridáva, že situácia v Maďarsku, kde produkujú veľa elektriny bez bohatých zdrojov z jadrovej a vodnej energetiky, je úplne odlišná a preto sa nemôžeme porovnávať s krajinami, kde existujú rôzne energetické možnosti.
Rast spotreby a budúce výzvy
Na druhej strane, protivládne hlasy zauzleli otázku rastúcej spotreby elektrickej energie, najmä v súvislosti s rozvojom elektromobility a elektrifikáciou priemyslu. Tieto trendy predpovedajú nutnosť nových výrobných kapacít, avšak Geci opakuje, že veterné parky sa neukazujú ako účinné riešenie na tento rastúci dopyt.
V tejto súvislosti Geci vyzýva na rozšírenie perspektívy vlády pri rozhodovaní. Treba uvažovať aj o nákladoch jednotlivých zdrojov a hľadať alternatívne projekty na prilákanie investícií do regiónu, ktoré nie sú zamerané na veternú energiu.
Otázky budúcnosti akceleračných zón
Geci varuje, že hoci výsledky rokovaní predstavujú krok vpred, koniec debaty o veterných parkoch to neznamená. Ráda sa nielen politická situácia, ale aj budúce rozhodovanie by nemalo obísť vplyv samospráv. Štátna investícia do výstavby veterných parkov by tiež nemala automaticky oslabovať postavenie samosprávy.
Záverom, hoci diskusia o veterných parkoch sa prehlbuje, osudy projektov sú stále voľne viazané a ich budúcnosť notne závisí na lokálnych rozhodnutiach a politických prístupoch, ktoré prídu po voľbách.
