TANKY BLOKOVALI ULICE, PAĽBA USMRTILA NEVINNÝCH: 58 ROKOV OD OKUPÁCIE ČESKOSLOVENSKA
V piatok, 21. augusta, si pripomíname 58 rokov od invázie, ktorá sa uskutočnila na území Československa, keď päť armád Varšavskej zmluvy vtrhlo do krajiny. Tieto armády zahŕňali Sovietsky zväz, Bulharsko, Maďarsko, Nemeckú demokratickú republiku (NDR) a Poľsko. Ich vojenská operácia nielenže zastavila демокratizačný proces zvaný Pražská jar, ale navždy poznačila dejiny Československa.
Okupácia, ktorá sa odohrala v auguste 1968, je dnes vo Slovenskej republike oficiálne uznávaná ako pamätný deň s názvom Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. Tento deň bol do zoznamu pamätných dní zapísaný na návrh poslancov Národnej rady SR 3. novembra 2020. Pre úplnosť, 21. jún bol taktiež uznaný ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa.
ŠOKUJÚCA SKUTOČNOSŤ PRVÉHO DŇA OKUPÁCIE
Prvý deň okupácie sa zapísal do dejín ako najväčšia ozbrojená akcia v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na operácii sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda, pričom veliteľom intervenčných jednotiek bol generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij. V ten istý deň na Slovensku zomrelo 20 ľudí, pričom výstrely na Univerzite Komenského v Bratislave si vyžiadali životy ako Danky Košanovej, Jána Holíka a Stanislava Siváka.
Nasledujúci deň, 22. augusta, vojaci spustili paľbu počas demonštrácie na Námestí SNP, ktorá si vyžiadala život mladého Petra Legnera, 16-ročného chlapca, a následne aj zranenie Jozefa Szvityela, ktorý následne podľahol svojim zraneniam. Celkovo sa odhaduje, že okupácia si vyžiadala 406 životov v celom Československu.
REFORMY A HROZBY Z MOSKVY
Hlavným cieľom invázie bolo zastaviť progresívne reformy, ktoré sa realizovali pod vedením Alexandra Dubčeka, prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ). V októbri 1967 sa obnovila diskusia o reformách, čo vyvolalo pozornosť zo strany Moskvy. Písala sa aj výzva Dvetisíc slov, ktorá bola podpísaná množstvom intelektuálov, a zaznamenávala podporu reformných snáh.
Na rokovaniach v Čiernej nad Tisou, ktoré sa konali medzi členmi Predsedníctva KSČ a vysokými predstaviteľmi Sovietskeho zväzu, bola vypočutá hrozba zásahu, ak sa situácia v Československu nezačne kontrolovať. Dňa 3. augusta 1968 bola v Bratislave podpísaná Bratislavská deklarácia, ktorá stanovila, že ZSSR si vyhradzuje právo intervenovať v spojeneckých štátoch.
OZNAM O OKUPÁCII A DÔSLEDKY
Rozhodnutie o okupácii bolo prijaté na stretnutí v Moskve 18. augusta 1968. Pod týmto rozhodnutím sa podpísali vtedajší predstavitelia KSČ ako Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka a ďalší. Okupované vedenie, vrátane Dubčeka, bolo prevezené do Moskvy, kde sa konali rokovania o budúcnosti ČSSR. Záverom týchto rokovaní bol Moskovský protokol, ktorý umožňoval sovietskym vojskám zotrvanie v krajine, kým nebude pominúť hrozba návratu k liberalizmu.
Legalizáciu pobytu sovietskych vojsk zabezpečila zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú schválilo Národné zhromaždenie s podporou 228 poslancov. Proces normalizácie, ktorý nasledoval po okupácii, bol ukončený Gustávom Husákom, ktorý sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ v apríli 1969.
DLHÁ CESTA K ODCHODU
Odchod sovietskych vojsk z Československa sa začal až 26. februára 1990 a bol oficiálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu, kedy posledný transport prekročil hranice. Tým sa završilo 23 rokov, počas ktorých sovietske vojská okupovali územie Československa. Nakoniec 21. júna 1991 opustil krajinu posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov.
58 rokov od týchto udalostí ostáva v srdciach občanov Slovenska spomienka na tie časy, keď tanky prechádzali ulicami a nevinní ľudia sa stali obeťami vojenskej mašinérie, čo by malo byť neustálym upozornením na cenu slobody a demokracie.
