Útoky z 11. septembra otvorili dvere masovému sledovaniu
Svet po 11. septembri 2001 už nebol rovnaký. Teroristické útoky si vyžiadali tisíce obetí, no zároveň odštartovali proces, počas ktorého začala americká vláda masívne sledovať vlastných občanov. V atmosfére strachu vznikli programy a legislatíva, ktoré umožnili zber osobných údajov bez súhlasu súdu či verejnej diskusie.
Iba 45 dní po útokoch schválil americký Kongres zákon Patriot Act. Nová legislatíva výrazne rozšírila právomoci bezpečnostných zložiek. Agenti FBI a CIA získali možnosť sledovať online správanie obyvateľov, odpočúvať viaceré zariadenia súčasne a vyžadovať citlivé dáta od bánk či poskytovateľov internetu.
Hlavným nástrojom FBI sa stali takzvané listy národnej bezpečnosti. Išlo o oficiálne žiadosti o vydávanie údajov. Oslovená inštitúcia musela informácie poskytnúť, ale zároveň o sprístupnení údajov nesmela informovať ani svojho klienta. Kým v roku 2000 vydala FBI menej ako 10-tisíc týchto žiadostí, v rokoch 2003 až 2006 ich počet vzrástol na celkovo 192 499.
Americký zväz pre občianske slobody (ACLU) poukázal na to, že v rokoch 2003 až 2005 viedli informácie z týchto listov k nahláseniu 53 trestných činov. Väčšinou šlo o pranie špinavých peňazí, migráciu a podvody. Z terorizmu nebol obvinený nikto.
„Zatiaľ čo si väčšina Američanov myslí, že vznikol, aby chytal teroristov, Patriot Act vo faktickom stave robí z obyčajných občanov podozrivých,“ uviedla organizácia ACLU na webe.
Sledovanie populácií
Ešte v osudný večer 11. septembra 2001 navrhol John Poindexter, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, iniciatívu TIA (Total Information Awareness – Totálne informačné povedomie). Zámerom bolo zhromažďovať e-maily, telefonické a bankové záznamy celých populácií bez nutnosti súdneho povolenia. Po protestoch verejnosti bol program TIA v roku 2003 oficiálne ukončený.
Sledovanie však pokračovalo, no tentoraz pod programom Hviezdny vietor (Stellar Wind), ktorý schválil prezident George W. Bush.
„Súdy sa podrobili tvrdeniam exekutívy o expertíze a utajení a Kongres nedokázal spravodajské agentúry dohnať k zodpovednosti,“ uviedol Ben Wizner z ACLU, ako reakciu na zlyhanie kontrolných mechanizmov.
Na utajovaní sa podieľali aj médiá. Deník The New York Times v roku 2005 na žiadosť Bieleho domu odložil publikáciu článku o odpočúvaniach NSA bez súhlasu súdu o celý rok. Noviny LA Times zas nepublikovali výpoveď informátora o tom, ako spoločnosť AT&T odovzdávala internetové dáta Národnej bezpečnostnej agentúre (NSA).
Snowdenove odhalenia
V roku 2013 zverejnil bývalý zamestnanec NSA Edward Snowden utajované dokumenty, v ktorých odhalil rozsah sledovacieho systému.
„Tieto odhalenia vyniesli na svetlo globálny sledovací systém, ktorý sa po útokoch z 11. septembra 2001 zbavil historických obmedzení. Tajné právne orgány umožnili americkej Národnej bezpečnostnej agentúre hromadne zhromažďovať záznamy o telefónnych hovoroch, aktivite na internete a polohe celých skupín obyvateľstva,“ uviedol novinár Barton Gellman z denníka The Washington Post.
„Panika nás učinila politicky zraniteľnými. Táto zraniteľnosť bola využitá našou vlastnou vládou, ktorá si sama pririekla radikálne rozšírené právomoci, ktoré mala desiatky rokov mimo dosah,“ povedal Snowden v rozhovore pre The Guardian.
„Až Američania zistia, ako ich vláda tajne interpretovala Patriot Act, budú v šoku a budú naštvaní,“ upozorňoval ešte v máji 2011 na riziká senátor Ron Wyden.
Ustanoveniam zákona Patriot Act vypršala platnosť v roku 2020, keď Kongres nepredĺžil ich trvanie. Ako však uviedol spravodajský portál CNN Prima News spolu s výskumným centrom Electronic Privacy Information Center, vybudovaná infraštruktúra funguje naďalej.
Riaditeľ FBI Kash Patel pred senátnym výborom pod prísahou potvrdil, že agentúra aj v súčasnosti nakupuje komerčne dostupné lokačné dáta amerických občanov.
