Múzeá v Európe čelia odvážnejším krádežiam
Krádež štyroch obrazov Pierra-Augusta Renoira vo francúzskom Cagnes-sur-Mer je ďalším prípadom meniaceho sa spôsobu útokov na európske múzeá. Páchatelia stavajú na rýchlosti, násilnom vniknutí a predmetoch, ktoré možno ľahko odniesť či speňažiť. Europol upozornil, že krádeže sú odvážnejšie a agresívnejšie.
Lúpež trvala približne päť minút. Zlodeji prenikli do múzea venovaného Renoirovi, odkiaľ odniesli štyri obrazy v hodnote miliónov eur. Dve diela upustili v záhrade a rýchlo ich našli.
Séria krádeží
Prípad zapadá do série krádeží, ktoré zasiahli európske múzeá. V októbri sa páchatelia dostali do parížskeho Louvru, odkiaľ zmizli šperky v hodnote približne 88 miliónov eur. Ani po takmer roku sa ich nepodarilo vypátrať.
Detektív špecializujúci sa na odcudzené umenie Arthur Brand varoval, že po úspešnom útoku na Louvre môžu nasledovať ďalšie podobné prípady.
„Budeme svedkami ďalších podobných prípadov,“ povedal Brand. Podľa neho úspech jednej veľkej lúpeže povzbudzuje ďalších páchateľov, aby sa obzerali po miestnych múzeách a ich zbierkach.
Rýchlo dnu, rýchlo von
Europol uviedol, že počet nahlásených krádeží v múzeách začal v Európe stúpať približne pred dvoma rokmi. Menia sa ciele aj metódy.
Asociácia pre výskum zločinov proti umeniu upozorňuje na opakujúci sa vzorec. Páchatelia si vyberajú menšie, ľahko prenosné predmety a útoky plánujú tak, aby trvali iba niekoľko minút.
Rýchlosť hrá významnú úlohu. V čase, keď dorazí polícia, môžu byť zlodeji preč. Páchatelia vymieňajú tiché techniky za brutálnu silu a používajú kladivá, sekery, páčidlá či výbušniny.
Pri krádeži v Louvri sa zlodeji dostali k budove pomocou mechanického výťahu, elektrickým náradím prerazili okno a násilím sa dostali k vitrínam so šperkami. V Cagnes-sur-Mer elektrickým nožom prerezali plot a konštrukcie držiace obrazy.
Múzeá sú zraniteľnejšie než banky
Podľa Branda sú múzeá pre zlodejov atraktívne, pretože sú v porovnaní s bankami či klenotníctvami jednoduchším cieľom. Často sídlia v historických budovách, ktoré je náročné zabezpečiť, a musia zostať otvorené verejnosti.
Problémom sú aj peniaze. Riaditelia múzeí nemajú na bezpečnosť dostatočné rozpočty alebo uprednostnia investície do výstav či zbierok.
Francúzske múzeum Maison des Lumières v meste Langres sídli v dvoch budovách z 18. storočia. Starosta Théo Caviezel upozornil, že moderné bezpečnostné opatrenia treba skĺbiť s ochranou historických stavieb a pravidlami o kultúrnom dedičstve.
Múzeá sú verejnými priestormi. Páchatelia ich môžu najskôr navštíviť ako turisti, obhliadnuť si priestory a neskôr sa vrátiť.
Obrazy sa predávajú ťažšie
Mení sa aj to, po čom zlodeji idú. Obrazy zostávajú cieľom, no je čoraz ťažšie ich speňažiť. Približne pred desiatimi rokmi sa páchatelia začali orientovať na predmety, ktoré sa dajú jednoduchšie predať alebo rozobrať.
Europol upozorňuje na drahé kovy, drahokamy, šperky či kultúrne významné artefakty vrátane čínskeho porcelánu.
„Drahé kovy sa dajú ľahko roztaviť, čím nezanechajú žiadne stopy pre orgány činné v trestnom konaní a uľahčujú nelegálny predaj v procese prekupníctva,“ uvádza správa Europolu. Drahokamy možno zo šperkov vybrať a samostatne predať.
Vypátranie páchateľov môže byť jednoduchšie než návrat koristi. Brand tvrdí, že polícia má po krádeži často iba niekoľko dní na zadržanie zlodejov. Ani zatknutie neznamená, že sa ukradnuté predmety nájdu.
Pri obrazoch Renoira je situácia priaznivejšia. Brand predpokladá, že zvyšné diela by sa mohli nájsť, pretože ich bude veľmi ťažké predať.
Múzeá posilňujú ochranu
Po sérii incidentov začali viaceré múzeá posilňovať zabezpečenie. Vo viedenskom Múzeu úžitkového umenia pribudli kontroly cez detektor kovov, povinné odkladanie tašiek a viac bezpečnostných pracovníkov.
Odborníci zdôrazňujú, že cieľom nie je vytvoriť nepreniknuteľnú budovu. Dôležité je zlodejov zdržať.
„Bezpečnosť spočíva v získavaní času,“ hovorí expert na múzejnú bezpečnosť Ibrahim Bulut.
Pomôcť môžu pevnejšie dvere ukotvené do podlahy, odolnejšie sklo na vitrínach, hmlové generátory či integrované systémy, ktoré po spustení poplachu uzavrú priestory alebo zabezpečia najcennejšie exponáty. Rastie aj záujem o zariadenia zachytávajúce vibrácie spôsobené vŕtaním do stien.
Takéto opatrenia sú drahé, najmä pre menšie múzeá a mestá. Výzvou zostáva nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a otvorenosťou. Riaditeľka viedenského múzea Lilli Holleinová upozornila, že „múzeum nemôže byť pevnosťou“.
„Chceme byť otvorenými inštitúciami; zároveň však čelíme novým výzvam a útokom na múzeá, ktoré si vyžiadajú nové štandardy,“ dodala.
