Iránski študenti si z Ruska nenesú len tituly. Získavajú vedomosti, ktoré môžu mať smrtiace využitie
Rusko a Irán už desaťročia budujú vedecké a technologické väzby, ktoré presahujú hranice civilného výskumu. Analýza investigatívnej jednotky Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Systema ukazuje, že spolupráca medzi Moskvou a Teheránom zasahuje aj do oblastí s vojenským využitím – od raketových technológií a jadrového výskumu až po drony, elektronický boj či umelú inteligenciu.
Iránčan Ali Mohammad Amouei ukončil v roku 2000 štúdium na Moskovskom leteckom inštitúte, kde sa špecializoval na plynové turbínové motory využívané v lietadlách, ale aj v riadených strelách či dronoch. Po návrate do Iránu pôsobil v leteckom priemysle a do roku 2017 sa stal manažérom spoločnosti Farsco, spojenej s aerolíniami Mahan Air, ktoré USA sankcionovali pre údajné väzby na Revolučné gardy. Sankcie neskôr uvalili aj na samotnú Farsco pre podozrenie z nelegálneho získania amerických vrtuľníkov.
Mohammad Hosseinpour Khanmiri strávil niekoľko rokov v Rusku, kde od roku 2015 študoval na Petrohradskej štátnej univerzite. Spolu so svojím školiteľom Romanom Bogdanovom vyvinul metódu na analýzu izotopov uránu a tória v minerálnych vzorkách. Po návrate do Iránu ju využil pri skúmaní rudy z ložiska Saghand, jedného z hlavných zdrojov uránu v krajine. Verejne dostupné informácie naznačujú, že dnes pôsobí v štruktúrach spojených s iránskou organizáciou pre atómovú energiu, ktorá čelí západným sankciám.
Moskovská akademická spolupráca s Teheránom sa v posledných rokoch prehlbovala. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 výrazne stúpol počet Iráncov študujúcich na ruských univerzitách. Do roku 2025 študovalo na ruských univerzitách takmer 10-tisíc Iráncov, čo predstavovalo 42-percentný nárast oproti obdobiu spred dvoch rokov.
„Dlhodobým cieľom Iráncov bolo získať prístup k týmto informáciám alebo k akémukoľvek typu informácií,“ a to nielen v jadrovej oblasti, ale aj v ďalších citlivých sektoroch, „ako je umelá inteligencia či všetko, čo súvisí s letectvom a vesmírnym priemyslom,“ uviedla pre RFE/RL odborníčka na vzťahy Ruska a Iránu z parížskej univerzity Sciences Po Nicole Grajewski.
Irán poskytol Rusku najmä v úvodných fázach vojny na Ukrajine drony a ďalšiu muníciu, pričom Moskva dnes vyrába ich vlastné verzie. Odborníci upozorňujú, že spolupráca funguje oboma smermi – Rusko malo Teheránu odovzdávať technologické vylepšenia. Podľa dostupných informácií poskytla Moskva Iránu aj spravodajské údaje a denník Financial Times uviedol, že od roku 2023 mu tajne pomáha s vývojom pokročilých nadzvukových riadených striel.
Dokumenty, ktoré preskúmala investigatívna jednotka Systema, ukázali, že ruskí a iránski akademici spolupracujú aj na technológiách rušenia a falšovania signálu GPS. Ide o technológie, ktoré dokážu blokovať alebo napodobniť satelitné signály a Irán ich využíva od začiatku druhej dekády tohto storočia na ochranu pred raketovými a dronovými útokmi a na narúšanie navigačných systémov nepriateľských lietadiel či lodí.
Po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili USA a Európska únia sankcie na viacero ruských univerzít vrátane Baumanovej univerzity a Moskovského leteckého inštitútu pre ich údajné väzby na vojenský priemysel. V roku 2025 americký Pentagón zaradil tieto školy spolu s ďalšími inštitúciami na čiernu listinu, ktorá im znemožňuje uzatvárať bezpečnostné kontrakty a spolupracovať s určenými subjektmi.
