Pedagogička o útoku žiaka: Nie je to len Staškov. Nehovorme, že potrebujeme zmeny, urobme ich
Tragédia na základnej škole v Staškove opäť otvorila otázku bezpečnosti detí aj pedagógov. Špeciálna pedagogička a bývalá štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová v relácii Téma hovorí, že školy sa pri riešení rizikového správania dostávajú do slepej uličky, najmä vtedy, keď rodič nechce alebo nevie spolupracovať.
Podľa Síthovej majú školy deti s ťažkosťami v správaní, ktoré nemajú preto, že by chceli, ale preto, že žijú v ťažkostiach. Riaditelia situáciu chcú riešiť, učitelia na to poukazujú a školské podporné tímy hľadajú opatrenia. Problém nastáva, keď rodič z rôznych príčin odmietne spolupracovať. V tej chvíli zostávajú školy bez účinných nástrojov.
Síthová upozorňuje, že existujú signály, ktoré si vie škola všímať – dieťa začne byť výbušné, agresívne alebo naopak utiahnuté a melancholické. Prvé indície často zachytia práve pedagógovia. Rodičia však mnohokrát reagujú obranným mechanizmom a namiesto počúvania hľadajú vinníka v učiteľovi.
Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov preto navrhuje vznik nezávislých multidisciplinárnych odborných konzílií zložených zo špeciálnych pedagógov, psychológov, sociálnych pedagógov a terapeutov. Tie by na presne daný čas vytvorili povinnú podporu pre dieťa aj jeho okolie.
Podľa Síthovej nejde o zasahovanie do práv rodičov. Ak ide o duševné alebo fyzické zdravie a bezpečnosť dieťaťa a jeho okolia, štát nemôže nechať situáciu len v rukách rodičov.
Prípadov, keď školy narazia na neochotu spolupracovať, je podľa pedagogičky veľa. Spomína prípad chlapca na gymnáziu, ktorý sa vyhrážal spolužiačke, alebo šiestaka, ktorý utiekol zo školy a ohrozoval nožnicami školský podporný tím aj riaditeľku.
Síthová odporúča školám oživiť krízové a intervenčné plány v praxi. Tie majú školy legislatívne vytvorené, no pri kríze musia byť zakódované v hlave. Ide o to, kto je v krízovom tíme školy, koho upovedomiť a ako komunikovať s rodičmi.
Zároveň vyzdvihla riaditeľku základnej školy v Staškove, ktorá podľa nej konala ukážkovo – okamžite zavolala poradenský systém, ktorý kontaktoval okolité poradenské zariadenia a krízové intervenčné tímy.
Pedagogička tiež ocenila, že médiá sústreďujú pozornosť na zasiahnutú komunitu, odborníkov a záchranárov, a nie na útočníka. Podľa jej slov sa tak spoločnosť posunula správnym smerom.
Na záver zdôraznila, že pri tragédiách nestačí opakovane hovoriť o potrebe systémových zmien. „Nehovorme, že potrebujeme zmeny, urobme ich,“ uzavrela.
