Ústavný súd rozhodol o kajúcnikoch: Časť novely Trestného poriadku je protiústavná
Časť novely Trestného poriadku týkajúca sa takzvaných kajúcnikov nie je v súlade s ústavou. Rozhodol o tom Ústavný súd SR. Právnu úpravu, ktorú parlament schválil v decembri minulého roka, napadlo 51 opozičných poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd. Sporné ustanovenia vyvolali obavy, že by mohli výrazne oslabiť dokazovanie v závažných trestných kauzách.
Novela schválená 11. decembra 2025 mala obmedziť použiteľnosť výpovedí spolupracujúcich obvinených, ktorí za svoje svedectvo získali určité výhody. Kritici upozorňovali, že nové pravidlá by mohli zasiahnuť aj do už prebiehajúcich trestných konaní a skomplikovať vyšetrovanie korupcie či organizovaného zločinu.
Ústavný súd už vo februári pozastavil účinnosť ustanovenia
Ústavný súd sa spornou úpravou zaoberal už vo februári 2026, keď pozastavil účinnosť príslušného ustanovenia. Upozornil pritom na riziko nenapraviteľných následkov. Ak by súdy nemohli prihliadať na dovtedy zákonne získané dôkazy, niektoré trestné konania by sa mohli skončiť bez odsúdenia páchateľov.
Sporné zmeny prišli na poslednú chvíľu
Kontroverziu vyvolal aj spôsob prijatia novely. Ustanovenia o kajúcnikoch sa do pôvodného návrhu, ktorý riešil najmä úpravy Trestného zákona, dostali až počas parlamentného prerokúvania. Pozmeňujúce návrhy predložili poslanci Richard Glück, Zuzana Plevíková a Richard Eliáš.
Opozícia kritizovala predovšetkým rýchlosť legislatívneho procesu a možné dôsledky pre spravodlivé súdne konanie. Na Ústavný súd sa obrátila skupina 51 poslancov zastúpená Luciou Plavákovou. Samostatné podania predložili generálny prokurátor Maroš Žilinka a Špecializovaný trestný súd.
Žilinka už februárové pozastavenie účinnosti novely privítal. Rozhodnutie podľa neho mohlo zabrániť negatívnym a nenapraviteľným následkom v trestných konaniach.
Výpovede kajúcnikov zostávajú citlivou otázkou
Spor o kajúcnikov odhaľuje zásadnú dilemu trestnej spravodlivosti. Spolupracujúci obvinení môžu polícii a prokuratúre pomôcť rozkrývať závažnú kriminalitu, zároveň však môžu mať motiváciu vypovedať účelovo, aby získali miernejší trest alebo iné výhody.
Ich výpovede preto musia súdy dôsledne preverovať a porovnávať s ďalšími dôkazmi. Samotná spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní ešte nezaručuje pravdivosť svedectva, no nemala by automaticky znamenať ani jeho nepoužiteľnosť.
Debata pokračovala aj po februárovom zásahu Ústavného súdu. Vláda v máji schválila ďalší návrh zmien, ktorými chcela sprísniť pravidlá pre spolupracujúce osoby. Ministerstvo spravodlivosti vedené Borisom Suskom (Smer) argumentovalo potrebou dôslednejšej kontroly ich výpovedí.
