Život v Brazílii priniesol aj prekvapivé stretnutia s každodennou realitou
Do Brazílie sme s manželkou odišli v roku 2013, keď o nás krajina prejavila záujem. Priatelia, ktorí nám pomáhali s presunom aj hľadaním bytu, len krútili hlavou. Nechápali, prečo chceme žiť v ich, takrečeno druhoradej krajine. Prežili sme tam vyše troch rokov a stále sme im pripomínali, aby sa už konečne prestali cítiť menejcennými obyvateľmi planéty.
Nápad skúsiť to v Brazílii bol inšpirovaný vtedajšou prezidentkou Dilmou Roussefovou. V časopise The Economist som si prečítal, do akých reforiem sa prezidentka pustila a ako sa Brazília otvára zahraničným odborníkom.
Každodenná prax však rýchlo ukázala, že jedna vec je, čo sa povie v prezidentskom paláci, a čosi iné je komplikovaná, hoci prekvapivo rýchla byrokracia. V takzvanom cartóriu, čomsi ako súkromný notársky úrad, sa pečiatkovalo s vetrom opreteky a nebolo zriedkavosťou, že uznávali rukou napísané dokumenty. Byrokracia na vyšších úrovniach už bola iná káva. Od priateľov, univerzitných profesorov, sme sa dozvedeli, že byrokratický mechanizmus Brazília prevzala z mussoliniovského Talianska a odvtedy sa len máločo zmenilo.
Brazília je federácia, má gigantický, demokraticky volený parlament, no v bežnom živote sa zavše musíte konfrontovať s feudálnymi móresmi. Napríklad v obytných vežiakoch, dajme tomu i v menších, päťposchodových, sú dva výťahy: jeden pre obyvateľov, druhý pre služobníctvo. Byty nezriedka majú aspoň dve kúpeľne a popri väčších izbách aj kuticu, keby slúžka potrebovala bývať u zamestnávateľa. Demokracia na juhoamerický spôsob. Všetci sú si rovní, ale bez sluhov sa nezaobídeme.
Ani ľavicovo orientovaným občanom s vyšším vzdelaním a lepším príjmom neprekáža zamestnávať slúžku. Zdôvodňujú to tým, že poskytujú prácu slabším občanom. Rozdiel v spôsobe života ľavicových vzdelancov, ktorí by nikdy nevolili Flávia Bolsonara, a pravičiarov je zanedbateľný. Všetkým ide o zachovanie komfortu.
Brazílsky novinár Fabiano Golgo žijúci 30 rokov v Prahe postrehol, že v krajine sa žije podľa dvojakého metra. V súkromí môže brazílsky občan byť súcitný, komunitný, tolerantný, no pokiaľ ide o politické postoje, pokojne sa postaví na opačnú stranu a podporí ideológiu, za ktorou v konečnom dôsledku stoja feudálne naladení latifundisti, pripravení zlikvidovať amazonské pralesy.
Naši priatelia takí neboli. Držali sa liberálneho presvedčenia, nikdy by nijakého Bolsonara nevolili. Zvláštnosťou bolo, že ako neveriaci pochádzali z katolíckych rodín a turičné charizmatické sekty, import zo Spojených štátov a opora pravicových konzervatívcov, nemali na nich dosah. Ak vo voľbách zvíťazí Bolsonaro mladší, bude to znamenať odchod slobodomyseľnosti a vzdelanosti. Asi tak, ako sa to deje kdekoľvek na svete.
