Mečiar: Havel chcel na Slovensko poslať vojsko. Česi reagujú na „lži, aké nemajú obdoby“, ozval sa aj Klaus
Tvrdenie Vladimíra Mečiara, že bývalý československý prezident Václav Havel zvažoval vojenský zásah s cieľom zabrániť odtrhnutiu Slovenska, vyvolalo ostré reakcie. Bývalý Havlov poradca a súčasný europoslanec Alexander Vondra označil Mečiarove slová za typickú lož. Bývalý český premiér Václav Klaus zase vyhlásil, že o žiadnych takýchto plánoch nikdy nepočul.
Mečiar v rozhovore pre český iDnes opísal situáciu, ktorá sa mala odohrať v čase, keď sa rozhodovalo o budúcnosti Československa. Podľa jeho verzie mal Havel spolu s vtedajším ministrom obrany Lubošom Dobrovským uvažovať o použití armády, aby zabránili rozdeleniu spoločného štátu.
Bývalý slovenský premiér tvrdí, že práve tieto úvahy mali stáť za rozhodnutím jeho vtedajšieho hnutia HZDS nepodporiť Havlovu kandidatúru na post federálneho prezidenta. Mečiar zároveň opísal údajný rozhovor s Havlom, počas ktorého mu mal vysvetliť, že človek počítajúci s nasadením armády proti Slovensku nemôže byť prezidentom Slovákov.
„Vtedy mu vypadol príbor z rúk, pozeral tupo do taniera,“ tvrdil Mečiar. Podľa jeho slov sa Havel následne pýtal, odkiaľ o údajných plánoch vie. Neskôr sa vzdal prezidentskej funkcie, čo otvorilo priestor pre rokovania premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara o rozdelení Československa.
Vondra: Je to typická mečiarovská lož
Alexander Vondra, ktorý v tom čase pôsobil ako Havlov zahraničnopolitický poradca, Mečiarovu verziu odmieta. Po oboznámení sa s pasážami rozhovoru vyhlásil, že si na podobnú scénu s padajúcim príborom vôbec nespomína.
„Je to jedna veľká, typicky mečiarovská lož. On tam mieša dve veci dohromady,“ reagoval Vondra.
Zároveň pripustil, že o možnom nasadení vojakov na Slovensku sa v politických kruhoch skutočne diskutovalo. Tieto úvahy však podľa neho pochádzali z iného obdobia a nesúviseli s voľbou federálneho prezidenta v roku 1992.
Vondra ich spája s konfliktom o kompetenčný zákon na konci roka 1990, keď slovenská reprezentácia presadzovala väčšiu autonómiu Slovenska. Súčasťou sporov boli aj otázky týkajúce sa rozdelenia infraštruktúry, prostredníctvom ktorej sa do Československa prepravovali ruské suroviny.
V tom čase sa podľa Vondru objavovali návrhy, aby štát v záujme národnej bezpečnosti zabezpečil kontrolu nad ropovodmi. O takýchto možnostiach sa malo hovoriť aj na Pražskom hrade. Diskusie však podľa neho neviedli k žiadnemu rozhodnutiu o použití armády proti Slovensku.
Vondra navyše tvrdí, že podobné nápady nemali podporu ani u Havla, ani u Klausa. Ak sa o nich skutočne diskutovalo, podľa neho vyvolávali skôr odmietavé reakcie. Pripustil pritom, že informácie o týchto debatách sa mohli dostať aj k Mečiarovi.
Bývalý šéf ODA vojenský plán odmieta
S tvrdením, že by sa v prostredí Občianskej demokratickej aliancie (ODA) diskutovalo o vojenskom potlačení slovenských snáh o samostatnosť, nesúhlasí ani jej vtedajší predseda Pavel Bratinka.
Podľa neho sa vo vedení strany neobjavil návrh, aby armáda zabránila rozpadu Československa. Takúto predstavu označil za nezmysel.
Bratinka zároveň pripomenul, že rozdelenie spoločného štátu považovali v ODA za poľutovaniahodné. Podľa jeho slov ho mnohí členovia strany dodnes vnímajú ako zbytočný krok, ktorý nepriniesol nič dobré.
Klaus o plánoch nevedel
Mečiarove tvrdenia odmietol aj Václav Klaus, ktorý s ním viedol rokovania o rozdelení Československa. Bývalý český premiér uviedol, že o plánoch na vojenské potlačenie slovenských snáh o samostatnosť nikdy nepočul a nikto s ním o nich nediskutoval.
Klaus pripustil, že v tom čase mohli existovať rôzne skupiny s vlastnými záujmami, ktoré šírili rozličné predstavy o budúcnosti federácie. Úvahy o vojenskom riešení rozpadu štátu však označil za prehnané.
Zároveň dodal, že vzhľadom na svoj vtedajší komplikovaný vzťah s Havlom nemôže s istotou tvrdiť, že poznal všetky možnosti, o ktorých sa diskutovalo na Pražskom hrade. Zdôraznil však, že ani na rokovaniach federálnej vlády, ktorej bol členom, sa podľa neho o takomto pláne nehovorilo.
