Rusko využilo prímerie v okupovaných Oleškách na rotáciu vojakov a budovanie obrany
Ruská armáda využila dočasné prímerie v ukrajinskom meste Olešky, ktoré okupuje, na rotáciu vojakov, opevňovanie svojich pozícií, posilnenie ochrany pred dronmi a zlepšenie logistiky. Oznámil to ukrajinský generálny štáb. Prímerie platilo od noci na utorok do nedeľného večera. Podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, na ktorého sa odvolala agentúra AFP, Rusko odmietlo jeho predĺženie.
Ukrajinské ozbrojené sily podľa generálneho štábu zabezpečovali dodržiavanie prímeria a postupovali v súlade s dohodou. „Vďaka tomu sa humanitárna pomoc dostala na miesto určenia a Ukrajinci a Ukrajinky, ktorí chceli opustiť Olešky, sa mohli vrátiť na územie pod kontrolou Ukrajiny,“ uviedlo velenie ukrajinskej armády. Ukrajinská strana však počas uplynulých dní zaznamenala, že ruské jednotky využili pokoj zbraní na vystriedanie vojakov nasadených na tomto úseku frontu. Okrem toho opevňovali svoje pozície, posilňovali ochranu ciest pred útokmi dronov a dopĺňali zásoby munície.
Humanitárna situácia v Oleškách sa výrazne zhoršila
Olešky ležia v Ruskom okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti. Od oblastného centra Cherson, ktoré kontroluje Ukrajina, ich oddeľuje iba rieka Dneper. Rusko ovláda toto pôvodne 24-tisícové mesto od prvých dní invázie na Ukrajinu.
Humanitárna situácia sa tam túto jar prudko zhoršila. Neustála hrozba útokmi dronmi totiž prerušila zásobovacie trasy. Podľa Organizácie Spojených národov žilo v meste v podmienkach nedostatku základných potrieb približne 1700 ľudí vrátane niekoľkých desiatok detí.
Časovo aj územne obmedzené prímerie, ktoré bolo zatiaľ jediným takýmto prímerím od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, pomohla sprostredkovať prvá dáma USA Melania Trumpová. O pomoc pre civilistov žiadali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj šéfa Kremľa Vladimira Putina tiež pápež Lev XIV.
Melania Trumpová hovorí o úspešnej misii
Trumpová v noci na pondelok na sociálnej sieti X uviedla, že „misia bola úspešná“. Do regiónu sa podľa nej podarilo dopraviť kriticky potrebnú pomoc a umožniť evakuáciu takmer 800 ľudí.
Prvej dáme USA sa zároveň poďakovala za spoluprácu Ruska aj Ukrajiny pri dodržiavaní prímeria v Oleškách. „Dúfam, že Olešky poslúžia ako základ pre trvalý mier medzi oboma národmi,“ napísala.
Nebezpečenstvo hrozí aj v ďalších obciach
Agentúra AP upozornila, že hoci sa pozornosť sveta sústredila na Olešky, civilisti žijú v mimoriadne ťažkých podmienkach aj v ďalších obciach na oboch stranách frontovej línie.
Ukrajinské úrady v Chersonskej oblasti, polícia, predstavitelia Červeného kríža a dobrovoľníci využili prímerie na to, aby sa dostali k obyvateľom na ukrajinskej strane Dnepra. Niektorí z nich boli od okolitého sveta odrezaní takmer dva roky. Z obcí na brehu rieky a zo samotného Chersonu sa podarilo evakuovať do bezpečnejších oblastí 180 ľudí vrátane 23 detí.
Obyvatelia odmietajú opustiť svoje domovy
Pred začiatkom ruskej invázie žil v celej Chersonskej oblasti približne milión ľudí. Rusko v súčasnosti okupuje takmer 70 percent územia regiónu, zatiaľ čo v jeho časti kontrolovanej Kyjevom žije približne 140-tisíc obyvateľov.
Oblasti pozdĺž brehov Dnepra označujú za takzvanú červenú zónu, kde ľuďom v dôsledku bojových operácií hrozí najväčšie nebezpečenstvo. Po skončení prímeria budú musieť obyvatelia týchto oblastí opäť čeliť útokom dronov, delostreleckej paľbe, bombardovaniu aj leteckému zamínovaniu.
Napriek nebezpečenstvu mnohí odmietajú odísť. Niektorí nemajú dostatok peňazí na nový začiatok inde, ďalší zase nechcú opustiť miesta, kde vyrástli.
