Peniaze za stavbu ôsmich nemocníc vyleteli hore komínom. Štát na energopomoc prihadzuje ďalšiu štvrť miliardu, bude to stačiť?
Slovensko za posledné roky minulo na energopomoc vyše štyri miliardy eur. Na budúci rok k nim má pribudnúť ďalších 250 miliónov eur. Plyn pritom podľa ministerstva hospodárstva v posledných mesiacoch zdražel o vyše 170 percent, elektrina o 100 percent a ministerka Denisa Saková (Hlas) priznáva, že Európa čelí ďalšej energetickej kríze.
Energopomoc budúci rok dostane menej domácností. Po úpravách legislatívy sa bude týkať 86 percent domácností namiesto približne 90 percent, ktoré ju dostávajú tento rok. Ministerka Saková to pripísala napríklad tomu, že sa do príjmu domácností budú započítavať aj dividendy a obmedzí sa počet odberných miest, na ktoré môže majiteľ pomoc dostať. Suma potrebná na energopomoc sa podľa nej aj preto zníži z aktuálnych 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov eur. V návrhu rozpočtu na budúci rok je na ňu vyčlenených 250 miliónov eur.
Bez energopomoci by podľa premiéra Roberta Fica (Smer) domácnosti v tomto roku platili za plyn a teplo zhruba o 30 percent viac a za elektrinu o 20 percent viac. Peniaze z rozpočtu majú ísť v roku 2027 na udržanie dotovaných cien plynu a tepla, nižšiu cenu elektriny pre domácnosti štát zabezpečuje mimo tejto schémy cez memorandum so Slovenskými elektrárňami.
Plyn je na komoditných trhoch tento rok výrazne drahší ako vlani a zásobníky sú naplnené podstatne menej ako v posledných rokoch, na začiatku novembra okolo 53 percent. Podľa Zuzany Múčkovej z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je alokovaná suma na zabezpečenie dotovaných cien plynu a tepla adekvátna len za predpokladu, že by komodita bola v dostatočnom objeme zabezpečená už pred výrazným nárastom cien plynu.
Ak by štát chcel zásobníky doplniť na minuloročnú úroveň približne 74 percent a zároveň nepreniesť celé zdraženie len na firmy, náklady na energodotácie pre domácnosti by podľa RRZ stúpli o ďalších asi 180 miliónov eur. Konečný účet bude závisieť od vývoja cien na trhoch, od toho, ako veľmi chce štát zásobníky naplniť, aj od toho, komu dá pri zabezpečení energií prednosť.
Regulovaná cena plynu na budúci rok mierne klesne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ju pre domácnosti určil na 33,27 eura za megawatthodinu, zhruba o desatinu menej ako v roku 2026. Úrad vychádzal z priemeru cien na burze od októbra 2025 do júna 2026, teda z obdobia ešte pred prudkým zdražením. Na trhu sa plyn na začiatku novembra predával za viac ako 100 eur za MWh.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu počíta s tým, že domácnosti zdraženie pocítia až o rok neskôr, no na ďalšie roky už na energopomoc nevyčlenilo ani euro. Výrazne vyššie náklady tak na budúci rok čakajú podniky. Podľa Eurostatu platia slovenské firmy za energie jedny z najvyšších cien v Európe a energetická náročnosť priemyslu dosahuje približne 160 percent priemeru Európskej únie.
Ministerka Saková počas rokovania ministrov energetiky v Luxemburgu žiadala voľnejšie európske pravidlá štátnej pomoci a spoločné riešenie Únie. Slovensko zároveň odmieta, aby sa riešením stalo povinné plošné obmedzovanie spotreby.
Štát síce hovorí o adresnej energopomoci, no aj po sprísnení ju budúci rok dostane len o niečo menej ako 90 percent domácností a RRZ ju preto označuje za takmer plošnú. Európska komisia odporúčala krajinám Únie skončiť s plošným dotovaním cien energií do konca roka 2023. Slovensku pokračovanie v pomoci vyčítajú aj Medzinárodný menový fond, OECD a ratingové agentúry.
Doterajšie energodotácie zodpovedajú podľa RRZ nákladom na osem fakultných nemocníc. Rada predpokladá, že sa z energopomoci stane trvalé opatrenie. Ak by sa vláda v budúcom volebnom období rozhodla dotácie pre domácnosti zrušiť, ušetrila by približne 320 miliónov eur.
