Konsolidácia ako ilúzia
Štát, ktorý sa tvári, že svojim občanom ponúka benefity v podobe konsolidácie verejných financií, v skutočnosti len manipuluje s nimi ako s bezduchými nástrojmi. Vláda sa pýta, čo robiť, keď sa jej deficit prehlbuje, a namiesto ponuky zmysluplných riešení sa rozhoduje pre krátenie práv občanov bez akéhokoľvek seriózneho „dealu“.
Chýbajúca protihodnota
Ako môže štát zobrať viac peňazí a pritom neponúknuť nič na oplátku? Občania a podniky majú mať pocit, že niečo dostanú, a nie, že sú len bankomatmi pre verejné rozpočty. Protihodnota by mala zahŕňať zjednodušenie byrokracie či zlepšenie služieb, čo však predpokladá ochotu vlády skúmať potreby tých, ktorých sa reforma dotýka.
Nedôvera a únava
Ak vláda nezmení svoj prístup, schyľuje sa k problémom. Konsolidácia bez jasných a presvedčivých výsledkov vytvára nedôveru a „konsolidačnú únavu“. V súčasnosti sa deficit zvyšuje aj po viacerých kolách konsolidácie, pričom predikcie naznačujú, že ďalšie pokusy o stabilizáciu verejných financií neprinesú očakávané zlepšenia.
Retro inovačné prístupy
Navrhované rušenie dní pracovného pokoja, hoci mal môže pomôcť, nie je skutočnou inováciou. Zamieňanie sviatkov s pracovnými dňami predstavuje len archaické opatrenie, ktoré neodráža skutočné problémy s produktivitou a hospodárskym rastom. Je potrebné orientovať sa na moderné prístupy a zachovanie zlata strednej cesty medzi ziskom a nárokmi zamestnancov.
Vláda ako partner
Ak sa chce súčasná vláda posunúť dopredu, musí transformovať domácnosti a podniky do pozície partnerov, ktorí sú ochotní dodržať dohodu. Konsolidácia by mala byť obojstranným procesom, kde štát aj občania cítia vzájomný zisk. Bez toho sa budú kroky k zlepšeniu iba strácať v mori nezáujmu a nezmyselných rozhodnutí.
