Obavy o odbornú integritu v ochrane prírody
Slovenský ochranársky snem nedávno ostro kritizoval súčasné vedenie Ministerstva životného prostredia SR, označujúc ho za najhoršie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Upozorňujú na alarmujúci stav spochybňovania vedeckých autorít, ktorý nemal obdobu ani v čase najtvrdších totalít. Títo odborníci vo svojom vyhlásení vyjadrujú obavy, že situácia v oblasti ochrany prírody sa zhoršila až do takej miery, že prekonáva aj najhoršie časy mečiarizmu a vlády SNS v rokoch 2006 – 2009.
Odvolávanie odborníkov a ich nahrádzanie straníckymi nominantmi
Od volieb v roku 2023 došlo k masívnemu odvolávaniu vedúcich pracovníkov rezortu, kde sa väčšinou jednalo o odborníkov s dlhoročnou praxou. Nahradení boli však prevažne stranícky spriaznení jedinci, čo vzbudzuje otázky o kompetentnosti týchto nových nominantov. Napríklad riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) sa stal človekom, ktorý bol v minulosti usvedčený z pytliactva.
Zhoršovanie stavu ochrany prírody
Odborníci upozorňujú, že pod zámienkou konsolidácie prišla o prácu veľká časť odborných pracovníkov, čo je neprijateľné. V minulosti bola ochrana prírody poddimenzovaná, no aktuálny stav prekonáva aj tragické obdobia z minulosti. Signatári vyhlásenia sa zhodujú, že ak ministerstvo nezmení svoj prístup, situácia len ďalej skomplikuje ochranu prírody a krajiny na Slovensku.
Historické paralely a nedostatok odbornosti
Zaujímavé je, že odborníci poukazujú na historický kontext, konkrétne nariadenie Zboru povereníkov z roku 1952, kedy sa najvyšším orgánom správy TANAP-u stal Poradný zbor tvorený najlepšími odborníkmi svojej doby. Vtedajší odborníci, ktorí neboli súčasťou komunistickej strany, mali značné kompetencie a aj vtedy si ich nikto nedovolil spochybniť. Dnes to, žiaľ, vyzerá inak a vedecká autorita čelí rezistentnosti a neúcte zo strany vládnucich štruktúr.
Tragédia v podobe úmrtí medveďov
Pod vedením ministra Tomáša Tarabu zahynulo už 383 medveďov, čo podľa odborníkov predstavuje viac ako tretinu slovenskej populácie tohto druhu. Takýto stav je veľmi kritický a obavy odborníkov sú viac ako oprávnené. Taraba sám obviňuje ochranárov zo snahy o pomstu, pričom však nezišla ani miera dôvtipu a reálnych faktov.
Akcia a reakcia zo strany odborníkov
Reakcia odborníkov nezapadá len do rámca kritiky; dôrazne volajú po zavedení nových noriem a plnení medzinárodne uznávaných štandardov v ochrane prírody. Ak sa ministerstvo a jeho podriadené inštitúcie nezačnú riadiť ani platnými normami, príroda ako taká v krajine neznesie ďalšie devastujúce rozhodnutia. Takéto varovania sa opakujú, avšak bez viditeľnej reakcie zo strany vlády.
