Kým kamióny brázdia Európu, slovenské bitúnky stoja naprázdno
Kým slovenské bitúnky sú bez práce, kamióny prepravujú živé zvieratá naprieč Európou. Zvláštny paradox, že zatiaľ čo sa vyvážajú ošípané a býky, do našich obchodov sa dováža mäso z krajín ako Maďarsko, Nemecko, či dokonca Austrália. Typické je, že slovenskému zákazníkovi chýba čerstvé bravčové alebo hovädzie mäso, ako by sa snažil nájsť ihlu v kope sena. Pri tejto bizarnej situácii stále zostáva fakt, že mäsospracujúci priemysel je jedným z najvýznamnejších odvetví slovenského potravinárstva, pričom jeho prínos sa odhaduje na viac ako 20 percent tržieb.
V postcovidovom svete sa však situácia zmenila a mäso zdraželo. Spotrebitelia hľadajú lacnejšie alternatívy a preferujú hydinové mäso, čo viedlo k historickej udalosti – Slováci po prvý raz konzumovali viac hydiny ako bravčového. Priemerná ročná spotreba hydinového mäsa dosiahla 36 kilogramov na obyvateľa, kým bravčového iba 32 kilogramov. Posledné štatistiky ukazujú, že sa zvýšila aj spotreba hovädzieho mäsa, avšak len na 6,3 kilogramu.
Skoro žiadna sebestačnosť a závislosť na dovoze
Pred dvadsiatimi rokmi bolo Slovensko v produkcii mäsa sebestačné, dnes už len dovážame polovice a jatočné zvieratá z iných krajín. Paradoxne, slovenské ošípané a býčky sa vyvážajú do zahraničia, kde chovatelia dostávajú lepšie ceny. Toto je znepokojujúce, keďže prichádzame o hodnotu, ktorú by sme mohli tvoriť doma.
Obrovský problém predstavuje aj záporné saldo v agrokomoditách, ktoré dosiahlo v minulom roku 2,7 miliardy eur. Dovozy mäsa sú podstatným faktorom, čo len zvyšuje náklady a znižuje možnosti slovenských producentov. Chovatelia sú nútení predávať živé zvieratá, zatiaľ čo na pulte obchodov sa objavujú polotovary z krajín susedných a vzdialených.
Zúfalá situácia si žiada okamžitú pozornosť
Mäsiari zhromaždení v Slovenskom zväze spracovateľov mäsa vyžadujú od vlády väčšiu podporu, pričom apelujú na zlepšenie daňovej politiky, ktorá v súčasnosti odčerpáva investície potrebné na modernizáciu priemyslu. Podiel domácich mäsových výrobkov sa znížil, podľa prieskumu potravinárskej komory Slovenska, z 49 na 48 percent.
Štátna podpora a nová stratégia pre potravinárstvo
Štátne orgány sa snažia znížiť závislosť na dovoze a obnoviť domácu produkciu. Riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných, Martin Nevoľný, upozorňuje na neudržateľné cenové aktivity, ktoré ohrozujú prosperitu podnikateľov. Nielenže trpia chovatelia, ale aj spracovatelia, ktorí musia čeliť poklesu cien, ktoré sa dostali pod výrobnú hranicu.
V konečnom dôsledku bez dlhodobej a koncepčnej politiky hrozí, že Slovensko ještě hlbšie zapadne do závislosti na zahraničných dodávateľoch a strácať svoje hospodárske zásady v poľnohospodárstve. Každý sektor má svoj význam a je nutné, aby sa spoločne usilovali o zlepšenie situácie, či už prostredníctvom inovácií, alebo tak, že sa dane a podpora presunú do mäsospracovateľského priemyslu.
Udržateľnosť a perspektívny rozvoj priemyslu
Jasné varovanie o riziku, ktoré hrozí, pokiaľ sa situácia nezmení, sa dostáva na zretel. Budúcnosť slovenského potravinárskeho priemyslu závisí od schopnosti chovateľov a spracovateľov vyvinúť sa a adaptovať sa na meniacich sa trhoch. Nechceme byť iba prijímateľmi, ale aktívnymi účastníkmi, ktorí vytvárajú hodnoty doma a znižujú uhlíkovú stopu, čo by malo byť cieľom každého zodpovedného podniku u nás.
