Bič na vodičov, mašina na peniaze do mestských kás, koniec slobody a šikanovanie? Huliak verzus primátori
Primátori a starostovia sa v predvolebnom období rozhodli pre odvážný krok, ktorý môže zmeniť prístup k dopravným predpisom a pokutám na území ich pôsobnosti. S cieľom vyberať pokuty mestskou políciou za prekročenie rýchlosti sa chystajú nastoliť prísne kontroly na cestách, čo je krok, ktorý si mnohí voliči určite nebudú priať v blížiacich sa voľbách. Zachovanie slobody na cestách vs. boj proti nebezpečným vodičom – to je dilema, ktorá pred nimi stojí.
V tomto kritickom období sa exminister a starosta Očovej Rudolf Huliak postavil proti návrhom svojich kolegov. Jeho skúsenosti z funkcie naznačujú, že si je vedomý toho, ako nepopulárne môžu byť striktne regulované cestné kontroly. Opozícia voči takýmto opatreniam môže prísť z radov vodičov, ktorí sa boja šikanovania a zvýšenia pokút, ktoré môžu byť len ďalším spôsobom, ako naplniť mestské kasy.
Vo východoeurópskom regióne je známe, že v mnohých krajinách, ako napríklad v Čechách, sa prísne dodržiavajú maximálne rýchlosti. Ak vodič prekročí rýchlosť iba o jeden kilometer, nezvyknú si to odpustiť. Pre takého, kto nie je zvyknutý na dodržiavanie rýchlostných obmedzení, môže byť šokujúce, ak po prechode hranice obce zrazu začne mať obmedzenia. Rýchlosť jazdy sa vtedy radikálne zníži a mnohí sa snažia prispôsobiť, aby sa vyhli pokutám.
Ak primátori a starostovia skutočne zavádzajú radary a začnú vyberať pokuty, to môže viedlo k znateľnému zvýšeniu pokút, a to nielen pre miestnych, ale aj pre vodičov z iných miest. Právo na dodržiavanie dopravných predpisov môže vytvoriť tlak na vodičov, aby sa prispôsobili pravidlám, najmä ak sa stánkové kontroly stávajú normou. Avšak, nie všetci obyvateľia miest sú protikandidáti voči prísnejším reguláciám na cestách, niektorí z nich môžu skôr túžiť po väčšej bezpečnosti.
Sloboda jazdiť rýchlo je hodnotou, ktorú mnohí vodiči považujú za neoddeliteľnú súčasť svojich práv ako občanov. Mnohí vodiči si kladú otázku, prečo by nemohli jazdiť rýchlejšie, ak sa cítia na to dostatočne schopní. Taktiež vzniká otázka schopnosti štátnej polície dostatočne kontrolovať dodržiavanie rýchlostných limitov v mestách, kde je ich počet obmedzený. Práve z tohto dôvodu by mohlo byť usmernenie a koordinácia s mestskou políciou nevyhnutné.
Rudolf Huliak, aj keď v súčasnosti neplánuje zavádzanie stacionárnych radarov vyradených z prevádzky pred rokmi, musí mať na pamäti, že mnohí ľudia sú frustrovaní z neangážovanosti mestskej polície pri zabezpečovaní dopravy. Otázkou ostáva, do akej miery sa rozhodnú ísť primátori do riskantného podniku, aby užívatelia ciest cítili zodpovednosť za dodržiavanie predpisov. Zároveň sa musia vyhnúť postaveniu čelom voči svojim voličom.
Podľa Huliaka je potrebné skončiť so šikanovaním a rešpektovať práva slobodných občanov. Obyvatelia spojených s obcami by si mali byť schopní uvedomiť, že bezpečnosť na cestách je prioritou, a to aj za cenu určitého obmedzenia ich slobody. Avšak vyberanie pokút a masívne pokuty by sa nemali stať primárnym cieľom obcí a miest, ale skôr praktikou, ktorá prispeje k zvýšenej bezpečnosti pre všetkých účastníkov cestnej premávky.
Celková situácia okolo dopravných obmedzení a pokút sa nesmie normálne premeniť na ruletu, mámôže ísť o rozumný precedens k lepšej regulácii na cestách. Záverom je, že je na politikoch, aby našli rovnováhu medzi bezpečnosťou a právom na voľnosť a slobodu na cestách, čo je konečná pivotná otázka celej tejto diskusie.
