Otec mu zmenil meno kvôli vojne. Legendárny Slovák, ktorý trénoval v jaskyni a získal 11 medailí
Karol Divín, narodený ako Karol Finster, sa zapísal do dejín slovenského športu ako prvý Slovák, ktorý dosiahol medailu na zimných olympijských hrách, a tiež na majstrovstvách sveta a Európy. Na slávnostnom otvorení európskeho šampionátu v Bratislave v roku 1958 sa zaradil medzi športovú elitu, keď vybojoval zlato pred vlastnými fanúšikmi.
Divín, ktorý by 22. februára 2026 oslávil 90. narodeniny, sa narodil v Budapešti. Jeho otec Antonín bol futbalista, ale neskôr presedlal na krasokorčuľovanie, ktoré si získalo aj srdce jeho syna. Po otcovej výstrahe o nebezpečenstve nemeckého mena a hrozbe po vojne sa rodina rozhodla zmeniť jeho priezvisko na Divín. To sa nielenže osvedčilo, ale stalo sa aj synonymom úspechu v krasokorčuľovaní.
Rodina sa presťahovala do Bratislavy, kde Divín začal trénovať na zimnom štadióne. Otec mu vštiepil disciplínu, pedantnosť a vytrvalosť. Karolov talent objavil Ivan Mauer, ktorý bol známy svojimi inovatívnymi tréningovými metódami. Spoločne trénovali v Dobšinskej ľadovej jaskyni, kde mal Divín jedinečnú možnosť zdokonaliť sa na historickej ploche.
Prvé úspechy a výnimočné medaily
Divínov kariérny vzostup bol rýchly. V Európe sa stal bronzovým medailistom vo aktívnom veku takmer osemnásť rokov. Na majstrovstvách sveta a Európy, ktoré nasledovali, zbieral jednu medailu za druhou. Zákonite sa jeho fanúšikovia tešili z jeho úspechov, keď doma v Bratislave priviezol prvé zlato a obhájil ho i v Davose. Medzi jeho najväčších rivalov patrili Alain Giletti a Alain Calmat.
Súťažný svet bol pre Divína náročný, no jeho vôľa a determinácia mu pomohli prekonať mnohé prekážky. Na domácom šampionáte v Bratislave, kde vyhral zlato, mal pred sebou tisíce fanúšikov, ktorí mu fandili. Aj keď mal trému, nakoniec si z medailovej ceremónie odnášal najcennejší kov. Divín nazval túto medailu špeciálnou, pretože len doma mal takúto splnenú úlohu.
Konfrontácia s Ondrejom Nepelom
V súvislosti s Divínom je dôležité spomenúť aj jeho vzťah s Ondrejom Nepelom, mladším kolegom a rivalom. Felicitas Babušíková, bývalá krasokorčuliarka, spomína na Divínovu pedagogickú úlohu, pričom tvrdí, že bol vzorom mnohých mladých športovcov, vrátane Nepelu. Jeho silné stránky spočívali v dokonalosti povinných cvikov, čo sa nielen jemu, ale aj Nepelovi vyplácalo na súťažiach. Dopingová aféra v oblasti športu ešte viac poukázala na výnimočnosť výkonov oboch krasokorčuliarov.
Olympijské výzvy a strieborné ocenenie
Divín sa zúčastnil na troch zimných olympiádach, pričom najvýraznejším osobným momentom bola olympiáda v americkom Squaw Valley. Napriek zraneniu, ktoré ohrozovalo jeho účasť, sa odhodlal a pred súťažou sa vzchopil, aby splnil svoj športový sen. Napriek bolesti, ktorú pociťoval, odovzdal na ľade výkon, ktorý ho vyniesol na stupne víťazov. Odnášal si striebro, jediné zo ZOH 1960 pre československý šport, po čom nasledovalo jeho neochvejné odhodlanie na rozvoj kariéry a zamierenie k trvalému úspechu.
Karol Divín, ktorý navždy zostane v pamäti tých, ktorí milujú krasokorčuľovanie, sa svojim príbehom stal inšpiráciou pre mnoho generácií športovcov. Jeho odhodlanie a úspechy sú dokonalými dôkazmi toho, ako ohromné odhodlanie a vášeň môžu viesť k prekonaniu všetkých prekážok.
