Vo vojne a deštrukcii: Rozprávky o Irane a skutočná pravda o konflikte
Médiá nás dennodenne zasypávajú obrazmi z Teheránu, kde sa medzi modernými budovami čoraz častejšie vynárajú žeriavy. Tieto žeriavy sú symbolom nádeje a budovania, odrazom úsilí generácií predchádzajúcich, ktoré sa snažili dať svojmu mestu a krajine nový život. Avšak akonáhle sa konflikt rozprúdi, je to osud žeriavnikov, ktorí nestihnú dokončiť svoju prácu. Bomby odpálené pilotmi či umelou inteligenciou nerozlišujú medzi polorozpadávajúcou sa budovou a novostavbou, a tak zanechávajú za sebou len dym a spúšť.
Vojna predstavuje zneucťovanie ľudského úsilí. Každá strela, každý nálet zhrdne námahou tých, ktorí budovali a vytvárali. Ján Amos Komenský vo svojom diele „Labyrint sveta a raj srdca“ píše o neustálych sklamaniach, keď píše: „Niekto značným úsilím niečo vybudoval, no prišiel iný a všetko mu zbúral“. Dnes sa pýtame, koho vlastne vojna v Iráne potrestáva. Deti, študentky, bezbranných obyvateľov, alebo tých, ktorí sa snažia prežiť v zmätku bazárov a námestí?
Súčasné reči o hrozbe Iránu voči USA a jeho strašných zbraniach vyznievajú skôr ako detinské výmysly. Napriek tomu, že americký prezident tvrdí, že akcia proti „ríši zla“ napreduje, kde sú tie obávané iránske zbrane? Tí, ktorí rozdávajú spravodlivosť a zásoby bohatstva iných krajín, nehrajú so všetkými čistú hru. Spojené štáty a Izrael, na čele s premiérom Netanjahu, opäť siahli po známej zámienke, použitých pred 23 rokmi pri útoku na Irak. Prečo to nikto znovu nespustí alarm, zvlášť pri vedomí, že existuje generácia, ktorú história už opustila?
Historicky sa často spomína, že dokonca aj ak by sa podarilo zlikvidovať hlavných predstaviteľov iránskeho režimu, akou rýchlosťou by sa to podarilo? Tieto vyhlásenia vyvolávajú otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. V minulosti sme len s ťažkosťami nachádzali pravdu o Osame bin Ládinovi, takže je možné, že aj títo vodcovia sa skrývajú niekde v ústraní, kým im Západ ponúkne zlaté ručičky na užívanie si na Bahamách.
Ak sa zamyslíme nad celým obrázkom vojnovej propagandy a absurdného divadla, ktoré sa okolo toho odohráva, zrazu sa stáva jasné, že realita je plná surrealizmu. Očakávame, že spravodlivosť a stabilita budú prinášané s „chirurgickými“ zásahmi, ale realita je taká, že skutočnosť je omnoho komplikovanejšia, než ju súčasní lídri dokážu zjednodušene predostrieť. Je na čase spochybňovať tento cirkus plný poľudštených opíc a uprednostniť skutočné rakoviny v geopolitike pred absurdnými rozprávkami, ktoré dokážeme rozoznať i my, občania tejto planéty.
