Umelá inteligencia ako dvojsečná zbraň pre právnikov
V nedávnom prípade v Oregone sa umelá inteligencia ukázala ako nečakané nebezpečenstvo pre právnickú profesiu. Advokát Bill Ghiorse bol potrestaný pokutou vo výške 10 000 dolárov za to, že do svojho súdneho podania zahrnul citácie a judikatúru, ktoré si vymyslela umelá inteligencia. Tento incident vyvolal široké diskusie o rizikách spojených s používaním digitálnych asistentov a generatívných nástrojov v právnickej praxi.
Fikcia v právnickej praxi
Prípad Ghiorse sa týkal sporu o licenciu na predaj marihuany, no jeho skutočný dopad presiahol rámec samotného sporu. Vo svojom podaní Ghiorse odkazoval na pätnásť fiktívnych súdnych rozhodnutí a deväť neexistujúcich citácií. Takéto systematické zlyhanie, pri ktorom advokát ignoroval varovania protistrany, podkopáva dôveryhodnosť celého právneho systému.
Slepá dôvera v technológie
Hrozba, ktorú môže predstavovať umelá inteligencia, nie je len akademickou otázkou. Protistrana advokáta už v apríli 2025 informovala o neexistujúcich citáciách, avšak Ghiorse na tieto varovania nereagoval a proces pokračoval s chybnými podkladmi. V konečnom hodnotení sudcovia uznali, že predloženie neoverených alebo vymyslených materiálov predstavuje hrubé porušenie profesijných povinností, pričom presnosť a dôveryhodnosť sú v právnickej praxi kľúčové.
Bezdôvodné vyhlásenia umelých inteligencií
Advokát sa snažil ospravedlniť svoje správanie tvrdením, že zodpovednosť za chyby niesla umelá inteligencia, konkrétny nástroj podobný digitálnemu asistentovi od Googlu. Sudcovia tento argument odmietli a dôrazne upozornili, že zodpovednosť za predložené dokumenty vždy leží na advokátovi a nie na technológii, ktorú používa.
Budúcnosť umelej inteligencie v právnickej praxi
Prípad Ghiorse je len jedným z mnohých, ktoré ukazujú na potenciálne úskalia využívania generatívnych nástrojov bez dostatočnej kontroly faktov. Čoraz častejšie sa objavujú situácie, kedy právnici používajú AI na tvorbu podaní, pričom sa spoliehajú na schopnosti technológie bez dôkladného overenia informácií. Tento trend má dlhodobé dôsledky pre právnickú profesiu a celej právnej sféry, a vyžaduje si okamžitú pozornosť a diskusiu o etických aspektoch používania umelej inteligencie.
Odkaz pre právnický svet
Prípad z Oregona nie je len varovaním pre jednotlivých advokátov, ale aj pre celú právnickú komunitu. Vzhľadom na rastúcu integráciu umelej inteligencie do každodenných procesov musia právnici pristupovať k týmto technológiám s opatrnosťou a zabezpečiť, aby ich používanie neohrozilo integritu a presnosť právneho procesu. Je nevyhnutné stanoviť jasné smernice a pravidlá, ktoré by vyvážili technologické inovácie s tradičnými zásadami pravdivosti a zodpovednosti.
