Antarktída ukrýva jazerá, v ktorých vedci hľadajú život
Antarktída patrí k najmenej preskúmaným miestam na Zemi. Pod jej ľadovým príkrovom sa ukrýva rozsiahly systém jazier, vodných tokov a ekosystémov, ktoré môžu byť od okolitého sveta izolované tisíce, v niektorých prípadoch možno aj milióny rokov.
V januári 2025 sa odlomila obrovská časť ľadovca George VI. a odhalila približne 150 metrov pod ľadom dovtedy neprístupné morské dno. Výskumná loď Falkor sa v tom čase nachádzala v Bellingshausenovom mori a vedci okamžite zmenili kurz. Na dno vyslali diaľkovo ovládané zariadenie SuBastian. Namiesto takmer prázdneho priestoru objavili prekvapivo bohatý ekosystém – žili tam hubky, morské pavúky, sasanky aj chobotnice.
Stovky jazier pod ľadom
Sladkovodné jazerá pod antarktickým ľadovým štítom začali vedci objavovať v 70. rokoch minulého storočia pomocou leteckého radaru. Neskôr údaje doplnili satelitné merania a seizmické pozorovania. Dnes predpokladajú, že pod ľadom sa nachádza viac ako 700 takýchto jazier. Niektoré sú prepojené a pravidelne sa napĺňajú a vyprázdňujú, iné zostávajú prakticky nehybné a od okolitého sveta sú oddelené celé tisícročia.
Voda v nich nevzniká vďaka dažďu ani prítoku z povrchu. Ľad sa môže topiť v dôsledku geotermálneho tepla z vnútra Zeme alebo trenia pri pohybe ľadovca po skalnom podklade. Jedným z najznámejších je jazero Vostok, ktoré leží pod približne 3 700 metrami ľadu a jeho plocha dosahuje okolo 16-tisíc štvorcových kilometrov.
Prvý pokus sprevádzali pochybnosti
Ruskí vedci začali jazero Vostok skúmať prostredníctvom vrtu pri stanici Vostok. V 90. rokoch získali vzorky takzvaného prírastkového ľadu, samotnú vodu jazera odobrali v roku 2013. Analýzy ukázali genetický materiál viac ako 3 500 druhov. Vedci však neskôr upozornili, že veľká časť týchto nálezov mohla pochádzať z kontaminácie počas vŕtania, pri ktorom sa používala petrolejová nemrznúca zmes. Britský glaciológ Martin Siegert preto označil ruské vzorky za pravdepodobne kontaminované.
Život bez slnečného svetla
V roku 2013 sa americkému projektu WISSARD podarilo preniknúť približne 800 metrov ľadu do jazera Whillans. Tentoraz vedci použili horúcu vodu sterilizovanú ultrafialovým žiarením a peroxidom vodíka. Hlavný výskumník John Priscu uviedol, že výsledok bol výrazne zaujímavejší, než očakával: „Očakával som život. Ale nie až takúto rozmanitosť.“ Vo vzorkách našli množstvo baktérií a dôkazy o celom ekosystéme. Genetické analýzy potvrdili, že tentoraz nešlo iba o kontamináciu z povrchu.
Na väčšine miest na Zemi sa potravinové reťazce začínajú fotosyntézou. Pod antarktickým ľadom však takýto zdroj prakticky neexistuje. Niektoré mikroorganizmy preto získavajú energiu z chemických látok – napríklad z vodíka uvoľňovaného pri drvení hornín, ale aj z metánu, železa či síry. Tento spôsob sa označuje ako chemolitotrofia. Biologička Trista Vick-Majors upozorňuje, že podľadovcové jazerá patria medzi najvýnimočnejšie známe prostredia, v ktorých ekosystém funguje bez závislosti od fotosyntézy.
Možno jedinečné mikroorganizmy
Projekt SALSA prenikol v roku 2019 približne kilometer pod ľad do jazera Mercer. Výskum vzoriek stále pokračuje, no prvé výsledky naznačujú, že niektoré mikroorganizmy môžu patriť k líniám, ktoré sa na inom mieste na Zemi nenašli. Pri jazere Mercer pomocou rádiokarbónového datovania odhadli, že tamojšie prostredie bolo od oceánu oddelené približne 6 000 až 7 000 rokov. Pri jazere Vostok však môže byť izolácia omnoho staršia – niektorí vedci predpokladajú celé milióny rokov. „Chceme ísť do veľkého, hlbokého a starého jazera, pretože si myslím, že práve tam nájdeme skutočne jedinečnú evolučnú históriu,“ uviedla Vick-Majors.
Model pre cudzie svety
Podľadovcové prostredie môže vedcom napovedať, kde hľadať život mimo našej planéty. Antarktické jazerá sú v niektorých ohľadoch podobné oceánom, o ktorých vedci predpokladajú, že sa nachádzajú pod ľadovým povrchom mesiacov Jupitera či Saturnu. John Priscu označuje Antarktídu za najlepší model, aký dnes máme pre takzvané oceánske svety. Jeho výskum naznačuje, že podobné podmienky by mohli existovať napríklad na Jupiterovom mesiaci Európa.
Výskumníci zatiaľ preskúmali iba nepatrnú časť toho, čo sa nachádza pod Antarktídou. Rozdiely medzi jazerami Whillans a Mercer už ukázali, že jednotlivé podľadovcové prostredia môžu mať odlišné chemické zloženie aj zdroje energie. „Je tam jednoducho toľko vecí, ktoré sa treba naučiť,“ povedal Ryan Venturelli, jeden z výskumníkov projektu SALSA. Návrat do Antarktídy však nebude jednoduchý – expedície si vyžadujú roky príprav a výskum prebieha v podmienkach, kde teploty na povrchu klesajú pod mínus 50 stupňov Celzia. Ďalšie projekty zabrzdili pandémia a škrty vo financovaní výskumu. Výpravy k antarktickým jazerám plánujú Čína a Južná Kórea.
