Opozícia musí podľa Bugára ponúknuť vlastné riešenia, Šimko varuje pred hrou o Čierneho Petra
Slovenská politická scéna čelí neštandardnej situácii po odvolaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, za ktorého pád hlasovala spolu s opozíciou aj časť koaličnej SNS. O budúcnosti vládnej väčšiny a historických paralelách diskutovali v relácii Téma dňa bývalí politici Béla Bugár a Ivan Šimko.
Odvolanie ministra s pomocou opozičných hlasov označili obaja hostia za nevídaný krok. „Je to nezvyčajná situácia. Ak koaličný partner hlasuje za pád vlastného ministra, ešte k tomu proti vôli ďalších dvoch koaličných partnerov, tak to je samozrejme nezvyčajná situácia,“ zhodnotil Bugár s tým, že v histórii Slovenska si spomína len na jediný podobný prípad, keď takto padol minister Soboňa.
Šimko označil udalosť za úsmevný unikát, ktorý však vypovedá o stave slovenskej politiky. „Asi by sme veľmi hľadali nejaký príklad v inej parlamentnej demokracii, že vlastná strana si vlastného ministra odvolá s opozíciou. To je svojím spôsobom až úsmevné. Ale tak trošku to vypovedá o tom, ako u nás fungujú politické strany, aké sú nevyspelé,“ zhodnotil.
Šimko zároveň zdôraznil, že aj po odchode zo strany či klubu by poslanec mal cítiť záväzok voči programovému vyhláseniu. „Ja som bol jedným z takých poslancov, čo odišli… Ale do konca volebného obdobia som sa za všetky veci, ktoré sa týkali programového vyhlásenia, cítil byť zaviazaný hlasovať. Nikdy som nehlasoval za odvolanie niektorého ministra z tej vlády. Jednoducho, to som považoval za povinnosť,“ uviedol.
Podľa bývalých politikov môže za súčasným vývojom stáť kalkul predsedu vlády Roberta Fica, ktorý si uvedomuje náročnosť vládnutia s nestabilnou väčšinou. „Môže to byť ešte väčšia hra. Môže to byť aj to, že premiér Fico si uvedomil, že v tejto zostave už ten jeden rok vládnuť bude veľmi problematické. A je tu teraz hra o to, kto bude mať toho Čierneho Petra pri spôsobení predčasných volieb,“ myslí si Šimko. Podľa neho premiér už naznačuje aj témy budúcej kampane, pričom opäť vytiahne tému neutrality a zahraničnej politiky.
Bugár poukázal na to, že pri predčasných voľbách väčšinou najviac utrpí ten, kto ich vyvolá, no varoval najmä pred dopadom na štátny rozpočet. „Ak budú predčasné voľby… vieme si predstaviť, či budú mať dostatok poslancov napríklad na pretlačenie rozpočtu, čo je zákon roka? Ten rozpočet pred predčasnými voľbami bude vyzerať tak – ktorý poslanec čo najviac chce rozdať a komu rozdať. Nakoniec ten rozpočet môže byť horší, ako keby neboli predčasné voľby. A keď rozpočet nebude, tak provizórime vieme, čo znamená,“ poznamenal Bugár.
Obaja politici spomínali na to, ako sa konflikty riešili v minulosti za vlád Mikuláša Dzurindu či Ivety Radičovej. Spory síce boli tvrdé, no nekomunikovali sa cez médiá. „Napríklad v druhej Dzurindovej vláde sme mali tvrdý spor. Potom sme mali v Radičovej vláde… Ale to sme všetko riešili za oponou. To znamená, na čo sme s tým zaťažovali ľudí,“ uviedol Bugár a skritizoval neustále koaličné šarvátky. „Celé tri roky sú len staré napätia a šarvátky. Všetko ide von a ľudia nič iné nevidia a nepočúvajú. Len ten sa háda s vlastným, s cudzím alebo ešte s opozíciou. Toto nie je riešenie problémov.“
Šimko pripojil apel na návrat k slušnejšej komunikácii vo verejnom priestore. „Ťažko môžete normálne rokovať s niekým, koho budete dlhodobo zhadzovať, vysmievať sa z neho, kriminalizovať rečami. Jednoducho takú tú elementárnu slušnosť, ktorej nás učili naše mamy, by bolo dobré, kedy sme do toho verejného života vrátili,“ vyzval bývalý minister.
Kritika z úst bývalých politikov zaznela aj smerom k súčasnej opozícii. Podľa Bugára opozičným stranám chýba konkrétna ponuka pre voličov. „Nestačí povedať ‚Lebo Fico‘, nestačí povedať, že vy ste tí zlí… Keď niečo kritizujem, to je právo opozície, dokonca si myslím, že je to aj dobré. Ale zároveň po kritike musí povedať: my by sme to robili takto, aby ľudia vedeli,“ zdôraznil Bugár.
Šimko na záver pripomenul rok 1998, kedy sa pravica, ľavica aj maďarské strany dokázali na vládnutí dohodnúť vopred. „My sme sa v roku 1998 prebrali zodpovednosť za vládnu moc tak, že sme na to boli predsa len už dosť pripravení. Mesiace dopredu sme sa pripravovali, čo budú tie naše červené čiary, čo budú priority, aké reformy sme schopní urobiť… Dnes takúto pripravenosť u opozície nevidím,“ uzavrel.
