Život v Túžbe po Významnosti
Ľudská existencia presahuje rámec uspokojovania základných materialistických potrieb; je to aj neustála túžba po duchovných a emocionálnych hodnotách. Ak chceme byť skutočne šťastní a naplnení, nestačí len naplniť našu hladnú dušu jedlom. Musíme hľadať a prijímať aj duchovný rozmer nášho bytia, o čom hovorí aj biblický citát, podľa ktorého človek žije nielen z chleba, ale aj z duchovnej výživy, ktorá prichádza s každým slovom Boha.
Naša moderná realita je pre mnohých z nás zasadená do pocitu bezvýznamnosti. Po vyhnaní z raja sme sa ocitli v stave, kde sme ponechaní sami sebe, často bojujeme s pocitmi, že v očiach Boha aj druhých sme bezvýznamní. Naša existencia nadobúda zmysel až vtedy, keď sa podarí niečím vyniknúť, či už bohatstvom, umeleckým vyjadrením, alebo úspechom v kariére. Túžime zostaviť si formu nesmrteľnosti, aby sme nezostali zabudnutí, a preto sa snažíme zanechať pozitívnu stopu vo svete.
Niektorí z nás sa usilujú o uznanie v očiach kolegov, priateľov, alebo rodiny. Nezriedka obetujeme svoju autenticitu, len aby sme si udržali reputáciu a nevykonali kroky, ktoré by mohli viesť k nášmu zosmiešneniu. Vytvárame si obraz hrdinu, pričom sa riadime vzormi a ideálmi, ktoré predstavuje moderné médium: filmy, videoklipy a reklamy, neustále sa snažíme napodobňovať krásnych a bezstarostných jedincov zo strieborného plátna.
Avšak mnoho z nás nedosahuje svoje ciele a sny. Hnaní strachom z vlastnej bezvýznamnosti, sa uchyľujeme k napodobňovaniu idolov zábavného priemyslu. Zas a znova sa stretávame s nevhodnými vzormi, mnohí z nás žijú životy napodobňovateľov, namiesto toho, aby žili autenticky a skutočne v súlade so svojou podstatou.
Martin Amis vo svojej knihe „Nočný vlak“ poukazuje na tento mechanizmus napodobňovania a hovorí o tom, že tento jav je starý ako samotná civilizácia. Opičenie po ostatných, či už na televíznych obrazovkách alebo v reálnom živote, sa zdá byť našou prirodzenou tendenciou. V prípade známych osobností, túžime napodobniť tých, ktorí sú silní a významní. Napodobňovaním hľadáme akýsi status v spoločnosti, aby sme sa cítili významnými.
Naša identita sa utvára nielen našimi osobnými kvalitami, ale aj tým, ako nás hodnotia ostatní. Akceptácia a uznanie od druhých vrhá svetlo na naše vlastné hodnotenie seba samého. Presne od tohto sa odvíja aj pocit, či sme vo vlastných očiach skutočne významnými, alebo sa len snažíme napodobňovať to, čo sa od nás očakáva.
