Čo bude s cenami energií na Slovensku po konci ruského plynu? Eurokomisár vysvetlil plán EÚ
Pre Slovensko i ďalšie krajiny EÚ je na zníženie cien energií a zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky potrebné zvýšiť objem domácich dodávok čistej energie, zefektívniť využívanie energie a cielene investovať do sietí, uskladňovania, flexibility a priemyselných inovácií.
Európska komisia so Slovenskom úzko spolupracuje na tom, aby mohlo nahradiť závislosť od ruského plynu tak, aby to neovplyvnilo bezpečnosť dodávok ani ceny energií. Uviedol to eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen.
„Áno, nahradenie závislosti od ruského plynu je realistické,“ povedal Jørgensen. Od roku 2022 sa výrazne zlepšilo prepojenie poľskej a slovenskej plynárenskej sústavy a modernizoval sa terminál na skvapalnený zemný plyn na chorvátskom ostrove Krk. „Slovenskí spotrebitelia budú môcť využívať lepší prístup k alternatívnym zdrojom plynu za konkurencieschopné ceny,“ uviedol eurokomisár.
EÚ je odhodlaná ukončiť dovoz ruskej energie a v plnej miere uplatňovať zákaz dovozu plynu. Cieľom je postupne ukončiť dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Jørgensen zdôraznil, že Únia chce postupovať koordinovane so všetkými členskými štátmi. Opatrenia plánu REPowerEU podľa neho za posledné štyri roky pomohli krajinám Únie ušetriť na dovoze ruských fosílnych palív 278 miliárd eur.
Súčasná energetická kríza podľa eurokomisára nemení tento zámer. EÚ má pred zimou zabezpečené zásoby plynu, spolupracuje so spoľahlivými dodávateľmi a v uplynulých rokoch rozšírila kapacity na dovoz skvapalneného plynu. Znížil sa aj celkový dopyt po plyne. Jørgensen upozornil, že od začiatku konfliktu na Blízkom východe Európa vynaložila na dovoz fosílnych palív o viac než 110 miliárd eur navyše, hoci nezískala ďalšie energetické zdroje.
„Ak existuje jedno ponaučenie, ktoré nám táto nová kríza priniesla, je to uvedomenie, že je naozaj nerozumné byť závislý od dovozu fosílnych palív – ktorých ceny sú vysoké a nestále, pretože sa odvíjajú od aktuálnych geopolitických udalostí,“ povedal Jørgensen.
Podľa neho musí Únia súčasne pomáhať domácnostiam a podnikom zasiahnutým vysokými účtami a pokračovať v budovaní energetickej nezávislosti. Komisia odporúča členským štátom dočasné cielené podporné opatrenia. Patrí k nim zníženie daní z elektriny či pomoc domácnostiam pri výmene neefektívnych plynových kotlov za tepelné čerpadlá. Jørgensen podporuje aj pomoc pri prechode zo spaľovacích áut na elektromobily vrátane systémov sociálneho lízingu.
Investície Slovenska z európskeho Fondu obnovy a odolnosti v oblasti energetiky dosiahli približne 2,5 miliardy eur. Podporili projekty energetickej efektívnosti budov a rozvoja obnoviteľných zdrojov. Jørgensen zdôraznil potrebu investícií do sietí, uskladňovania energie a prepojení, ktoré môžu znížiť závislosť od nestálych cien fosílnych palív.
Komisia chce zvýšiť elektrifikáciu hospodárstva a znížiť cenový rozdiel medzi elektrinou a fosílnymi palivami. Podľa odhadov môže byť jazda elektromobilom až o 78 percent lacnejšia než jazda porovnateľným autom so spaľovacím motorom a tepelné čerpadlá môžu znížiť priemerné účty domácností za vykurovanie až o 60 percent. Do roku 2040 by EÚ mohla ušetriť na dovoze fosílnych palív až 260 miliárd eur ročne.
Komisia navrhla aj opatrenia na ochranu spotrebiteľských účtov za elektrinu pred budúcimi výkyvmi. Členským štátom by umožnili znížiť sieťové poplatky a dane pre vybrané skupiny spotrebiteľov a podporiť zavádzanie inteligentných meradiel. Cieľom je aj to, aby elektrina nebola zdaňovaná viac ako plyn.
Pri znižovaní cien a posilňovaní bezpečnosti dodávok môže podľa Jørgensena zohrávať úlohu aj jadrová energetika. V Európe sa intenzívne pracuje na zavádzaní nových jadrových technológií, ako sú malé a pokročilé modulárne reaktory. Pomôcť môže aj to, ak z prevádzky nebudú predčasne vyraďované existujúce jadrové kapacity, napríklad v oblasti diaľkového vykurovania a priemyselných procesov. „Aj existujúce jadrové elektrárne majú nevyužitý potenciál,“ skonštatoval.
Na zníženie nákladov na energie a posilnenie konkurencieschopnosti je podľa Jørgensena potrebná kombinácia viacerých faktorov – väčší objem domácich dodávok čistej energie, zefektívnenie využívania energie a cielené investície do sietí, uskladňovania, flexibility a priemyselných inovácií. Vysoké ceny energií vedú v mnohých častiach Európy vrátane SR k inflácii a oslabeniu rastu. Najdôveryhodnejšou reakciou je podľa eurokomisára urýchliť štrukturálne riešenia, ktoré posilňujú celkovú odolnosť energetického systému a znižujú jeho vystavenie nestálym trhom s energiou.
