Dlhoročný diplomat Ján Gábor: Prekážal som nielen prezidentke Zuzane Čaputovej
Diplomat Ján Gábor, ktorý zasvätil svoju kariéru 42 rokom v oblasti diplomacie, sa v nedávnom rozhovore zameral na rôzne aspekty svojej profesijné dráhy. Po úspešnom pôsobení na ministerstve zahraničných vecí a za mimoriadne zaujímavých okolností sa rozhodol ukončiť svoju diplomatickú činnosť. V prvej časti rozhovoru, publikovanej 28. mája, Gábor prerozprával kľúčové momenty zo svojej kariéry.
Gábor sa s nostalgiou vrátil k svojej prvej rade od šéfa po roku na ministerstve v Prahe, ktorá mu odporučila obozretne si zmapovať organizačnú štruktúru jeho prostredia. „Uvedom si, kam patríš,“ povedal mu, dodajúc, že skutočné hodnotenie jeho práce bude často určované faktormi ako rodinné známosti či stranické väzby. Slovensko, ako menšia krajina, totiž ponúka hustejší priestor pre tieto interakcie v porovnaní s predchádzajúcim Československom, ktoré mal Gábor stále vo svojej pamäti.
Životná skúsenosť ho naučila berúc jeho situáciu ako výzvu, pričom si uvedomil, že jeho kariéra bola netradičná. Na rozdiel od „prvej ligy“ diplomatov, ktorí sa bez problémov presúvali z jedného veľvyslanectva na druhé, Gábor trávil viac času na vrcholových pozíciách v ústredí ako na diplomatických misiách, pričom sa neraz ocitol v situáciách, kde nevedel, čo ho čaká. Čakanie na svoje nasledujúce umiestnenie často trvalo aj štyri roky, niekedy aj viac, a výsledné misie často smerovali presne opačne, ako si predstavoval.
Oporou bol minister Kukan
Gábor sa vo svojej kariére stretával s viacerými vysokopostavenými politikmi, pričom spomenul svojho bývalého nadriadeného, ministra Eduarda Kukana. S ním mal Gábor množstvo diskusií, pričom Kukan si vážil jeho prácu a názory. Ako veľvyslanec Gábor mal úspechy, napríklad v Rade Európy, ako aj pri vyjednávaní zmluvy s Maďarskom.
Kukan bol podľa neho dobrým príkladom toho, že aj vo vysokej politike je možné viesť diskusiu, avšak v súčasnosti je potrebná lojalita a odborné zručnosti aj medzi podriadenými. Gábor čelil v svojej kariére mnohým výzvam, pričom zdôraznil, že potreba lojalít a odbornosti môže byť v niektorých situáciách konfliktne rozdelená.
Zložitosti slovenských a maďarských vzťahov
V priebehu rozhovoru Gábor otvorene diskutoval aj o napätých maďarsko-slovenských vzťahoch. Upozornil, že politické rozhodnutia a historické okolnosti, vrátane situácie okolo menšinových práv Maďarov, boli veľkým problémom v jeho kariére. Gábor sa o túto tému intenzívne zaujímal, no čelil aj existenčným nepriateľom zo strany tých, ktorí nesúhlasili s jeho názormi na menšinovú otázku.
Odchod z ministrácie a nevymenovanie za veľvyslanca
Posledným zásadným momentom v Gáborovom profesionálnom živote bol jeho navrhnutý post veľvyslanca na Kube, keď mu minister Korčok oznámil, že jeho nominácia bola schválená prezidentkou. Napriek tomu, že sa tešil na poslednú diplomatickú misiu, po rozhovore s prezidentkou, Gábor dostal prekvapujúcu správu, že nebol vymenovaný.
Gábor tvrdil, že takéto rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej bolo nezvyčajné a ťažko chápateľné, najmä keď predtým s ňou mal pozitívny kontakt. V súvislosti so situáciou sa objavili aj špekulácie o vplyvoch a revizionistických prístupoch v politike, ktoré mohli mať na prezidentku vplyv. Gábor sa však odmietol akýmkoľvek spôsobom vzdať svojich zásad, čo jasne dokumentuje jeho cezhraničná práca a literárny prínos v oblasti dejín.
Cesta za historickou pamäťou a zmenami
Na záver rozhovoru Gábor povzbudil k tomu, že Slovensko potrebuje byť hrdé na svoju históriu a zachovať ju aj pre budúce generácie. Pripomínajúc zložitosti vzťahov so susednými štátmi, Gábor sa vyjadril o potrebe pamätať na historické skúsenosti, aby sa predišlo chybám, ktoré by mohli ohroziť suverenitu Slovenska.
Ján Gábor uzavrel svoju kariéru s presvedčením, že aj v menších štátoch existuje šanca na úspech a hrdosť, pričom každé jeho rozhodnutie a čin sa zakladali na jeho tajomnej a bohaté diplomacii, ktorú si budú budúce generácie pamätať.
