V Afganistane predávajú rodičia malé dcéry, aby uživili rodinu
V afganskej provincii Bádgís na severozápade krajiny ničí dlhoročné sucho a erózia pôdy živobytie miestnych obyvateľov. Sú to väčšinou chudobní a nevzdelaní roľníci alebo pastieri, pričom až 95 percent populácie je závislých od poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Keď nemajú na predaj úrodu, predávajú svoje dcéry, hoci sú ešte v detskom veku. Rodine to pomôže prežiť, splatiť dlhy, zaplatiť za lieky alebo za lekára. Ak sú dievčatá príliš malé, aspoň ich výmenou za peniaze zasnúbia.
„Ako matka som veľa plakala, ale vedela som, že môj manžel nemal na výber,“ povedala Afganka Gul Bobo z dediny Tíz Náva. Jej dcéry vo veku dva a päť rokov sú už zasnúbené. Otec im vybral manželov, lebo rodinu nedokázal uživiť. „Viem, že sú primladé na to, aby boli zasnúbené, no inak by sme museli čakať, kým budú mať osemnásť,“ vysvetlila. „Očakávam, že ich budú biť, ale s tým nič nenarobím. A v štrnástich budú tehotné,“ dodala.
Rodiny, do ktorých sa maloleté nevesty privydajú, ich často nútia mať deti už po dosiahnutí puberty, a to bez ohľadu na riziká. Aj preto Afganistan patrí ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou matiek na svete. Jednou z povinností týchto dievčat je aj vedenie domácnosti, a ak to nezvládajú ako dospelí, často čelia domácemu násiliu.
Päťročná Nazila je zatiaľ príliš mladá na to, aby si uvedomovala, čo ju čaká, no už o dva-tri roky by sa mohla presťahovať k rodine nastávajúceho manžela. Aj ten je zatiaľ iba dieťa – má 15 rokov. Keď za jedenásťročnou Chatirou príde jej 20-ročný snúbenec, utečie. „Hanbí sa pred ostatnými dievčatami, že má manžela,“ objasnila jej matka Núr Bíbí. „Pred zásnubami bola zdravá, teraz sa bojí a stále plače,“ prezradila jej 40-ročná mama.
Ani Bana, matka jedenásťročnej Gulalaie, nie je nadšená, že ju museli zasnúbiť s vyše 40-ročným obchodníkom, ktorému dlhovali peniaze a ktorý už má jednu manželku. „Radšej by som bola, keby zomrela, ako by ju mali vydať za takého starého muža,“ posťažovala sa.
Mohammad Javaz sa usiluje uživiť rodinu predajom zmrzliny pri ceste. Denne si zarobí asi 100 afgání (zhruba 1,40 eura), preto každé ráno chodí zbierať plechovky a fľaše, pri čom mu pomáha šesťročná dcéra Zubajda. Tak si privyrobia ďalších 500 až 1 000 afgání (6,90 až 13,70 eura) mesačne. Aj to je málo, a tak Javaz musel vydať prvú dcéru, ktorá má dnes 15 rokov, a Zubajdu vlani zasnúbil s 12-ročným chlapcom.
Rovnako sa zachoval jeho sused Surgul, ktorý zbiera odpadky s dcérami vo veku sedem a desať rokov. Obom už vybral ženíchov. Desaťročnú Zartilu predal po tom, čo celá rodina tri dni hladovala. Provinciu Bádgís zasiahlo rekordné sucho už v roku 2018 a od roku 2021 sa pravidelne opakuje. Tisíce ľudí preto opustili domovy, aby si našli prácu inde, a niektoré obce sa úplne vyľudnili.
Niektoré rodiny hľadajú útočisko v Heráte, kde sa v tábore Šahrak-e-Sabz zhromaždili desaťtisíce vysídlencov z celej krajiny. Prichádzajú v nádeji, že dostanú humanitárnu pomoc, tá sa však už minula. Príkladom je rodina 30-ročnej Chomachy. Ich osemročný syn má leukémiu a každý týždeň ho musia voziť do nemocnice na transfúziu. Aby si to mohli dovoliť, manžel zasnúbil ich dcéru Fatimu len tri mesiace po tom, čo sa narodila. Dnes má dva roky a jej mama má strach, že ju po sobáši už nikdy neuvidí, keďže cesta k budúcemu manželovi trvá 15 hodín.
V tábore žije aj 40-ročný Bahahuddin. Kedysi bol farmárom, ale pôdu musel predať. Istý čas sa živil zbieraním odpadkov a žobraním, no ani to nestačilo. Napokon sa rozhodol predať obličku, pri vyšetrení však zistili, že na to nie je dosť zdravý, a tak predal obličku svojho 10-ročného syna Ziauddina.
Abdúla Azíza z obce Choškian postihla neúroda sedemkrát za osem rokov. Obdobie sucha ho donútilo predať až päť dcér. Za každú dostal od 90- do 150-tisíc afgání (1 230 až 2 056 eur), za čo splatil dlhy. Jeho dcéra Mazari odišla bývať k svokrovcom pred štyrmi rokmi, keď mala dvanásť. Už po dvoch rokoch sa jej narodil syn a nedávno druhé dieťa. „Vydať sa v dvanástich rokoch bolo naozaj ťažké. Keď som prišla k manželovi domov, nevedela som variť, ale môj muž a svokrovci boli skutočne milí,“ opísala.
Radikálne islamské hnutie Taliban sa v Afganistane vrátilo k moci v auguste 2021, keď po odchode vojsk USA a NATO padla demokratická vláda. Odvtedy v krajine opäť panuje útlak a bieda. Režim sa riadi islamským právom šaríja a ženy vníma ako menejcenné bytosti. Dievčatá môžu navštevovať iba základnú školu a nijaký zákon neobmedzuje detské sobáše.
