Film Štúr pod palbou kritiky
Nový československý film Štúr sa pred svojou premiérou ocitol pod ostrejšou paľbou negatívnych recenzií. Podľa politického komentátora Eduarda Chmelára, projekt „zhorel“ hneď pri uvedení do kín, pričom najväčšími slabinami sú zlyhania v scenári a slabé vykreslenie hlavnej postavy. Chmelár takisto označil tento film za premárnenú príležitosť s nedostatočným zobrazením jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.
Premiéra filmu, ktorú režírovala Mariana Čengel Solčanská, sa konala za prítomnosti mnohých známych osobností. No aj napriek očakávaniam, Chmelár vykonal kritické hodnotenie, pričom vyzdvihol, že historické filmy na Slovensku bývajú často charakterizované slabými scenármi. Podľa neho to vypovedá o tom, že režiséri sa nedokážu posunúť za hranice svojej úlohy.
Osobná perspektíva a vážne témy
Film ambiciózne ponúka pohľad na osobnosť Ľudovíta Štúra, pričom sa zameriava nielen na jazykové otázky, ale aj na postavenie žien v 19. storočí. Zvlášť sa sústreďuje na Adelu Ostrolúcku, ktorej perspektíva odhaľuje emocionálne a intímne aspekty tej doby. „Mojím cieľom bolo priblížiť Štúra cez pohľad mladej ženy, čo ho robí prístupnejším pre dnešného diváka,“ uviedla režisérka.
Jedným z ústredných citátov, ktorý vo filme odznáva samotný Štúr, je myšlienka o tom, že jednotný jazyk by mohol viesť k formovaniu jedného národa. Týmto sa dielo snaží vystihnúť význam tejto historickej postavy. Avšak, Chmelár kritizoval, že v tomto kontexte sa Štúr príliš stratil a bol skôr okrajovou postavou príbehu, ktorý mal byť predovšetkým o ňom.
Neprístupné herecké výkony a zbytočné dramatizácie
Chmelár nielenže zhodnotil kvalitu scenára, ale aj výkony hercov. Podľa neho Lukáš Pelč v roli Ľudovíta Štúra obchádzal presvedčivosť. „Pôsobil, akoby hral historické prejavy bez osobného prežívania, len mechanicky,“ dodal. Naopak, výkon Richarda Autnera a Marka Igondu bol vystupňovaný kladne, pričom tieto postavy dodali filmu potrebnú charizmu.
Kritizoval aj niektoré konkrétne scény, ktoré považoval za nevhodné a rušivé. Napríklad považoval za zbytočne dramatizované, keď slúžka poslala do stodoly mladíka, aby Adela pocítila, že práve takáto romantika existuje aj s Ľudovítom Štúrom. Takéto scény podľa neho dehonestujú historickú postavu a narušujú celkovú integritu filmu.
Vizualizácia a konečné hodnotenie
Na druhej strane, Chmelár uznal, že niektoré vizuálne aspekty, ako záverečné scény, mali svoju hodnotu a silu. „Zobrazeniem umierajúceho Štúra ako Krista na kríži režisérka dokonca citlivo posilnila emocionálny odkaz,“ dodal. Avšak, rázne ukončil, že dve dobré scény nemôžu zachrániť celkovú kvalitu filmu, ktorý má stále čakajúcu príležitosť na plnohodnotné spracovanie týchto významných historických tém.
