Futbal a jeho prekvapenia: Cesta Attilu Szabóa od vodného slalomu k futbalu
Attila Szabó, ktorý v minulosti vyhral titul majstra sveta v kanoistike, čelí zvláštnemu paradoxu. Po skončení svojej kariéry v kanoistike sa rozhodol presedlať na futbal. Tento krok sa ukázal byť úspešný, keď si zarobil viac na futbalovom ihrisku, ako keď bol na vrchole svojej kajakárskej kariéry. Počas rozhovoru otvorene hovorí o svojich zážitkoch a prechode z jedného športu do druhého.
Majstrovstvo a kariéra v kanoistike
Attila Szabó, muž, ktorý má 193 centimetrov, sa stal v roku 1989 majstrom sveta a získal titul najlepšieho športovca Československa. Ako historicky významná postava slovenského športu predstavoval Szabó jediného kajakára, ktorý dosiahol takéto ocenenie. „Bola to skvelá pocta, keďže Československo malo silnú športovú scénu, ale v tom roku som bol jediný, kto získal zlato,“ spomína Szabó.
Príjemné prekvapenia a rivalita v športe
Počas svojej kariéry sa Attila stretol s mnohými vyzvami. Aj keď jeho kariéra v kanoistike trvala dlhé roky, nemal vždy vyhrané. „Bolo to ťažké, ale aj zábavné,“ hovorí. „Vždy sme sa snažili budovať silný tím a udržiavať otvorené vzťahy medzi sebou. Dnes sú vzťahy v športe často komplikovanejšie.“ Szabó a jeho brat Zoltán, známy aj ako „Pici“, si užívali spoločné chvíle v kanoistike, avšak úspechy sa od posledných rokov znateľne líšili. Celkový atmosféra v športovom prostredí, ktorú obaja zažili, sa celkom zmenila.
Nová kapitola: Futbalová kariéra
Po skončení kariéry v kanoistike sa Attila ozval svojmu futbalovému srdcu. Ako sám hovorí, futbal bol pre neho vždy blízky. „Rodina bola futbalová. Sám som hral v tretej maďarskej lige a aj za Komárno,“ priznáva. Jeho prechod do futbalu bol takmer bezproblémový. „Mal som k futbalu blízko a kondične som bol v poriadku, takže som sa pomerne rýchlo adaptoval,“ dodáva.
Osobné vízie a výzvy
Aj napriek úspechom, Attila sa nezabudol zamyslieť nad vývojom slovenského športu. „Je ťažké povedať, prečo je úspechov menej, ale určite je tu viac peňazí, aj keď výsledky zatiaľ neukazujú na pokrok,“ poznamenáva. Je presvedčený, že motivácia mladých športovcov je dnes náročnejšia, ako to bývalo kedysi.
Rodinná podpora a budúcnosť
Attila sa nielenže vzdal kariéry, ale aj našiel svoje miesto ako ocino. „Mám dve dcéry, obe sa však rozhodli pre volejbal,“ hovorí so smiechom. Staršia z dcér, Sandra, má dosť vysoké ambície a má za sebou aj pôsobenie v reprezentačnom tíme. Emma, jeho mladšia dcéra, je stále vo vysokej škole.
Ďalšie výzvy v živote a športové vzory
Aj keď sa Szabó vo svojom živote potýka s rôznymi zdravotnými problémami, vrátane operácie členkového kĺbu, stále sa venoval športu a sledoval, čo sa deje vo svete športu. „Momentálne sa liečim, ale je to aj čas na odpočinok a zaslúžený relax,“ dodáva na záver. Očakáva, že čoskoro sa vráti do aktívneho života na plno.
