Koaličná „sľubotechna” na úteku pred realitou
V predvianočnom čase, keď sa očakáva nával sľubov a politických zvratov, sa koalícia opäť ukazuje ako majster v ignorovaní vlastných termínov a sľubov. Poslanci sa, akoby v zúfalstve, ospravedlňujú prečo nemajú čas na odvolávanie ministrov, pričom zlyhania sú evidentné. Odvolávanie sa plánuje už dlhé mesiace, ale vždy sa nájde nejaký dôvod, prečo sa to odloží. A tak sa opäť dostáva do popredia otázka: A čo občania? Tí musia každé ráno vstávať a chodiť do práce bez ohľadu na politické intrigy, ktoré sužujú parlament.
Koalícia sa síce vyhovára na opozíciu, ktorá podľa jej slov spôsobuje prieťahy, ale akoby zabudla, že Vianoce sa nezačínajú už budúci týždeň. Takisto by bolo dobré pripomenúť, že odvolávanie ministrov nie je len „zábavka” pre opozíciu, ale povinnosť, vyplývajúca z ústavných predpisov. Sľuby Ministri mali mať na svete už dávno, no namiesto toho sa iba rozpráva o transformáciách a zmene zákonov, ktoré vyžadujú naliehavé riešenia.
Súčasné ministerstvo nachádza v obrovskej kríze, a pokiaľ koalícia ani na odvolávanie ministrov nenachádza čas, je očividné, že skutočné problémy jej nie sú dôležité. Strana Smer, Hlas aj SNS skĺzavajú, a to nie je prekvapením, ak sa na postupy pozrieme kriticky. Po odvolaní podpredsedu vlády Kmeca nastalo pnutie, a zdá sa, že koaliční politici si sú vedomí svojich slabých stránok, no namiesto konštruktívneho riešenia radšej strkajú hlavy do piesku.
Občania majú právo na odpovede. Ak majú politici obavy z kritiky a ešte viac z výsledkov, ktoré im vo voľbách nedali červené karty, nemôžu očakávať, že ich preferencie zostanú stabilné. Skutočne, keď sa zamyslíme nad tým, čo všetko sa sľubovalo, musíme sa pýtať – ako vyhodnocujú svoj výkon? Chcú, aby občania veriť, že vedia, čo znamená riadiť krajinu?
Už dávno sa mali schváliť dôležité reformy a investície s jasným termínom, no namiesto toho sa plánuje len mať odložené termíny a sľuby. Namiesto reálneho pokroku sú prezentované len nezmyselné frázy a akési „plány,” ktoré nemajú presné časové rámce. Teda ak by vláda naozaj chcela konečne investovať do rozvoja, musela by preukázať aj svoju schopnosť konať promptne.
Politická recesia, ktorú sme zažili, bola spôsobená nielen pandémiou, ale aj zlými rozhodnutiami a zanedbaním povinností vládou. Rodiny si na jeseň končilo pripravovali žalúdočníky na ťažké časy a premiéri na ne reagovali len s neprítomným úsmevom. Čo sa stalo s dôvody a víziami, ktoré predložili vo voľbách? Aký obraz sa stáva realitou v čase, kedy je potrebné konať urgentne?
Slovensko vo svetových rebríčkoch stagnuje a nedarí sa mu dosahovať pokrok. Nevidíme žiadne znaky významnej obnovy ani sľubovaných investícií. Koalícia sa musí konečne rozhodnúť, že hovorí realite, alebo bude čoskoro čeliť boju o prežitie politického existovania. Čas na výhovorky sa končí – výsledky sú to, čo naozaj počíta!
