Slovensko: Zarábame menej, ale pracujeme viac
Slovenská ekonomika čelí alarmujúcemu paradoxu. Obyvatelia krajiny odpracujú viac hodín ako priemerní Európania, no ich mzdy zostávajú na úrovni polovice priemeru EÚ. Tento fakt vyvoláva zásadné otázky o tom, čo brzdí náš ekonomický rast a zlepšenie životnej úrovne. Rôzni odborníci a ekonómovia sa zhodujú, že hlavným problémom nie je nedostatok práce, ale slabá produktivita.
Ekonomický analytik Ján Košč upozorňuje, že aj napriek dlhším pracovným hodinám je úroveň platu stále nízka, čo spôsobuje pocit chudoby medzi Slovákmi. Miera subjektívnej chudoby sa minulý rok vyšplhala takmer na 29 percent, čo znamená, že každému štvrtému pracujúcemu Slováku jeho plat nestačí na zabezpečenie kvalitného života.
Prečo Slovensko zaostáva?
Jednou z hlavných prekážok je nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Firmy hlásia, že nemôžu obsadiť viac ako 100-tisíc pracovných miest a premiér Robert Fico spomínal až 150-tisíc vo svojich vyjadreniach. Investície do vzdelávania a inovácií sú kľúčové pre zmenu tejto situácie, aby sme sa mohli posunúť k znalostnej ekonomike, ktorá sa zameriava na vysokú pridanú hodnotu a inováciu.
Odborníci navyše zdôrazňujú katastrofálny pokles čitateľskej gramotnosti. Z prieskumov vyplýva, že štvrtina dospelých Slovákov má problém porozumieť aj jednoduchým textom. Tento hendikep výrazne obmedzuje ich schopnosť adaptovať sa na komplexnejšie pracovné úlohy a absorbovať nové informácie.
Reformy, ktoré nestačia
Minulý rok vznikol nový úrad pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, ktorý má za úlohu zlepšiť investície do inovácií a technológií. V auguste schválili dotácie vo výške takmer 230 miliónov eur pre podniky, ktoré sa zameriavajú na priemyselný výskum. Avšak samotné zvýšenie rozpočtu nestačí; je potrebná zásadná zmena v prístupe k vzdelávaniu a zamestnanosti.
Stratégia do budúcnosti
Vláda by sa mala sústrediť aj na modernizáciu vysokého školstva a zefektívnenie odborného vzdelávania, aby občania získali potrebné zručnosti pre súčasný trh práce. Taktiež je nutné investovať do nových technológií, aby zamestnávatelia mohli nahradiť chýbajúcu pracovnú silu automatizáciou a robotizáciou, čím by sa zvýšila produktivita.
Nie je to však len záležitosť zamestnávateľov; dôležité je aj sprístupniť a podnietiť vzdelávanie dospelých pracujúcich. Zmeny v regióne môžu nastúpiť len vtedy, keď budeme mať dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu, schopnú prispôsobiť sa dynamicky sa meniacemu trhu. Bez tohto základného kroku zostanú naše mzdy zamrznuté na úrovni, ktorá klesá hlboko pod európsky priemer.
Záver
Slovensko sa nachádza na križovatke, kde je potrebné zohľadniť názor odborníkov a reagovať na výzvy týkajúce sa vzdelania a produktivity. Ak sa krajina rozhodne investovať do kvalitného vzdelávania a inovácií, môže sa posunúť k prosperujúcejšej a konkurencieschopnejšej ekonomike. Inak riskujeme, že sa z montážnej dielne zmeníme na oblasť s prehlbujúcimi sa ekonomickými problémami a narastajúcimi sociálnymi napätiami.
