Koniec úplatkárskej kauzy: Súd potvrdil nevinu bývalého funkcionára NAKA Vorobjova
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 10. júna 2026, Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil oslobodzujúci rozsudok vo veci Pavla Vorobjova, bývalého šéfa finančnej spravodajskej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Sudca vyhlásil, že obžaloba voči Vorobjovovi, týkajúca sa údajných zločinov prijímania úplatku, nebola dostatočne podložená dôkazmi. V prípade pôsobila Michaela Gáborík ako jeho obhajkyňa a potvrdila, že rozsudok bol právoplatný.
Návrh na odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku, ktorý vydal Špecializovaný trestný súd v júli 2024, bol zamietnutý. Súd v Bratislave oznámil, že podľa paragrafu 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry zamieta, čím potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu.
Obžaloba obvinila Vorobjova, že v máji 2018 prijal úplatok vo výške 2 000 eur od kolegu z polície výmenou za vybavenie výpisu z bankového účtu trenčianskej firmy. Sudca však vo svojom rozhodnutí konštatoval, že skutočný skutok nebol dostatočne preukázaný. Prokurátor podal odvolanie voči verdiktu, avšak apelovaný súd mu nevyhovel.
Nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je definitívne a vyhýba sa tak otázkam o Vorobjovovej vine. Tento ex-policajt sa musel vysporiadať aj s inými právnymi problémami, keď mu v októbri 2025 súd potvrdil peňažný trest vo výške 15-tisíc eur za iný zločin. Pôvodný trest prepadnutia majetku bol zrušený, a vymenovaný na peňažný trest.
Pavol Vorobjov figuroval vo viacerých kontroverzných prípadoch, vrátane podozrení z nezákonných lustrácií. Po svojom prepustení z väzenia v apríli 2023 skutočne pokračoval v boji za očistenie svojho mena.
Špecializovaný trestný súd mu v minulosti uložil tresty, ktoré zahŕňali dva roky odňatia slobody a niekoľko ďalších obmedzení vo verejných funkciách. O povolení obnovy konania vo veci prepadnutia majetku súd rozhodol s ohľadom na nález Ústavného súdu SR, ktorý upozornil na problémy s vymeraním trestov prepadnutia majetku v súvislosti s princípom primeranosti.
Celý tento prípad otvára otázky ohľadom integrity a fungovania právneho systému, ako aj spôsobov, ktorými sú zaobchádzané s obvineniami voči bývalým verejným činiteľom. Shodou okolností pri tejto kauze sa objavujú aj názory na potrebu reformy v oblasti vymáhania práva a prevencie korupcie v štátnych orgánoch.
