Lula da Silva získal štvrté funkčné obdobie, voľby v Brazílii priniesli tesné víťazstvo
Brazílske prezidentské voľby sa skončili tesným výsledkom. Úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva dokázal v druhom kole dohnať stratu z prvého kola a so ziskom 51,8 percenta hlasov zvíťazil nad Flaviom Bolsonarom, synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, o približne štyri milióny hlasov.
Prvé kolo volieb 4. októbra prinieslo prekvapivý výsledok: Bolsonaro viedol nad Lulom o dva percentuálne body a výrazné úspechy dosiahla aj aliancia neoliberálov a tradicionalistov v guvernérskych a parlamentných voľbách. Bolsonarova Liberálna strana bude mať v kongrese počas nasledujúcich štyroch rokov takmer rovnaký počet kresiel ako všetky ľavicové strany dohromady. V senáte chýba pravici len niekoľko hlasov k dvojtretinovej väčšine a s výnimkou Ria de Janeiro riadia guvernéri lojálni Bolsonarovi päť južných štátov vrátane São Paula.
Výrazný posun doprava bol prekvapením, pretože sociálny demokrat Lula da Silva vládne od roku 2023 so širokou demokratickou koalíciou konzervatívcov, liberálov a zelených. Práve tá zabránila znovuzvoleniu Jaira Bolsonara, ktorý následne podnikol pokus o štátny prevrat. Ten bol zmarený a Jair Bolsonaro si odpykáva dlhoročný trest odňatia slobody.
Lula narazil na problém v jednej zo svojich kľúčových otázok – dostupnom živobytí. Reálne úrokové sadzby v Brazílii sa pohybujú okolo 8,5 percenta a sú najvyššie na svete. Brazílsky štát platí svojim veriteľom ročne 240 miliárd amerických dolárov. Vysoké úrokové sadzby sú problémom aj pre jednotlivcov; dlhy z kreditných kariet s úrokovými sadzbami až do 445 percent často vedú k finančnému krachu.
Demokratická koalícia bola za posledné štyri roky podľa dostupných údajov pomerne úspešná: zaznamenala zvýšený hospodársky rast, vysokú úroveň priamych zahraničných investícií, nižšiu nezamestnanosť, rastúce minimálne príjmy, daňové oslobodenia pre osoby s veľmi nízkymi príjmami a postupné zavádzanie 40-hodinového pracovného týždňa. Znížilo sa aj odlesňovanie dažďového pralesa, zastavila sa genocída domorodých skupín a odhalilo sa množstvo korupčných škandálov z éry staršieho Bolsonara. Nič z toho sa však nepremietlo do zvýšenej popularity Lulu a jeho vlády.
Brazília zostala hlboko rozdelená a nenávisť voči Lulovi a jeho Strane pracujúcich je hlboko zakorenená. Časť bohatých podnikateľov a veľkých firiem sa v posledných rokoch radikalizovala a sympatizuje s antidemokratickými riešeniami. Skupiny obyvateľstva, ktoré v posledných 20 rokoch profitovali zo sociálnych a vzdelávacích programov Lulových administratív, sa odcudzili sociálnej demokracii a požadujú menej vlády, viac rešpektu k náboženstvu a tradíciám a väčšiu podnikateľskú slobodu.
Lula a brazílski demokrati čelia reakcionárskej pravici, ktorá pod vedením klanu Bolsonarovcov vytvorila alianciu trhu a morálky – neoliberalizmu presadzujúceho radikálnu demontáž štátu spolu s konzervatívnymi až reakcionárskymi skupinami túžiacimi obnoviť staré sociálne hierarchie. Táto pravica vo svojej kultúrnej vojne za rodinu a majetok využíva sociálne médiá, technológie sledovania a influencerov.
Zvolenie Bolsonara mladšieho by malo dramatické následky na medzinárodnej aj domácej úrovni – na medzinárodnej scéne by bolo ďalšou ranou pre OSN, medzinárodné právo a medzinárodnú ochranu klímy a v Európe by posilnilo jeho spojencov, ako sú Národné združenie Marine Le Penovej vo Francúzsku, Vox v Španielsku, AfD v Nemecku či FPÖ v Rakúsku. Na domácej scéne by bola demontáž sociálneho štátu prostredníctvom úsporných opatrení a rozpredávania prírody severoamerickým korporáciám katastrofálna.
Veci sa však vyvinuli inak. Mladí ľudia a množstvo spoločenských skupín z radov občanov sa po celej krajine chopili iniciatívy, aby sa postavili Bolsonarovi a zachránili demokratickú a pluralitnú spoločnosť. Slabú kampaň Strany práce nahradili zhromaždenia s viac ako miliónom účastníkov, kreatívne príspevky na sociálnych sieťach a pouličné kampane. Kým v prvom kole získal Lula 54 miliónov hlasov, v druhom to bolo 64 miliónov.
Nadchádzajúca úloha je obrovská. Tak ako v roku 2023 aj dnes dve tretiny parlamentu vládu kritizujú a podiel reakčnej pravice je výrazne vyšší. Vzniká vládna patová situácia: pravica nemôže len tak rozpustiť inštitúcie sociálneho štátu, právny štát ani deľbu moci a Lula zas nemôže jednoducho pokračovať vo svojej politike zameranej na konsenzus a inklúziu. Možné sú dva scenáre – buď Lula opäť zvládne balancovanie na tenkom povraze a zavedie program založený na kompromise, alebo sa situácia bude radikalizovať. Potom rovnako ako v časoch vojenskej diktatúry v 60., 70. a 80. rokoch získa na význame ulica.
