Muž ako prvý preplával z Grécka do Talianska. 91 kilometrov mu trvalo 32 hodín
Na mape vyzerá cesta z Grécka do Talianska ako kúsok cez more. Spyros Chrysikopoulos ju však absolvoval vlastnými zábermi rúk a nôh. Bez člna, bez neoprenu a bez jediného vystúpenia z vody. Plával 31 hodín a 50 minút.
Keď sa 43-ročný Grék Spyros Chrysikopoulos ponoril do mora pri ostrove Othonoi, čakala ho jedna z najťažších plaveckých ciest v Stredomorí – cez Otrantský prieliv smerom k talianskemu pobrežiu. Na druhom konci mal doraziť do Santa Maria di Leuca na juhu Apúlie. Medzi oboma bodmi bolo podľa záznamu z jeho cesty 91,4 kilometra otvoreného mora.
Vyrazil 31. augusta, na taliansku pevninu dorazil 1. septembra. Vo vode strávil 31 hodín a 50 minút bez prerušenia. Výkon sledovali a dokumentovali pozorovatelia spájaní s Marathon Swimmers Federation, organizáciou venujúcou sa diaľkovému plávaniu v otvorenej vode.
Počasie v Jadrane nebolo v ten deň ideálne. Chrysikopoulos vstupoval do vody za vetra s rýchlosťou približne 47 až 61 km/h. Spoliehal sa na predpoveď, podľa ktorej sa počasie malo postupne zlepšovať. Najťažšie podmienky ho zastihli na začiatku, záver bol omnoho priaznivejší.
Počas plávania nemohol jednoducho zastaviť a vystúpiť z vody. Jedlo a tekutiny mu posádka podávala tak, aby s ním neprišla do fyzického kontaktu. Používala na to tyč s malým košíkom. Plavec prijímal najmä banány, mäkké energetické tyčinky a elektrolyty. Napriek tomu prišla bolesť a chlad oveľa skôr, než očakával. Väčšinu času bol na otvorenom mori, často v hmle a medzi oblakmi. A keď sa napokon na horizonte objavil maják Santa Maria di Leuca, ešte zďaleka nemal vyhraté. Od cieľa ho delili ešte celé kilometre.
Chrysikopoulos sa pokúsil preplávať rovnaký úsek už v roku 2024. More však vtedy malo na celú vec iný názor. Silný vietor, vysoké vlny a množstvo medúz ho prinútili vzdať to. O dva roky neskôr sa vrátil na rovnaké miesto a skúsil to znova. Tentoraz až na taliansku pevninu. Práve tým sa jeho výkon odlišuje od mnohých jednorazových extrémnych rekordov. Nešlo iba o to, koľko človek vydrží. Išlo aj o návrat na miesto, kde ho už raz porazili podmienky.
Chrysikopoulos nie je prvým človekom, ktorý preplával Otrantský prieliv. Tento primát patrí Talianovi Paolovi Pintovi a siaha až do roku 1979. Pinto v júli 1979 vyrazil z Porticciolo di Castro na talianskom pobreží a zamieril na grécky ostrov Fanos v súostroví pri Korfu. Trasu dlhú približne 83 kilometrov zvládol za viac než 39 hodín. Dobové správy uvádzajú, že v mori strávil približne 40 hodín a 42 minút; používal pritom kovovú klietku chrániacu ho pred žralokmi. Preto je Chrysikopoulosov výkon historicky zaujímavý trochu inak: po takmer polstoročí sa podarilo uskutočniť prvý zaznamenaný prechod opačným smerom – z Grécka do Talianska, navyše bez takejto ochrannej klietky.
V roku 2024 ním preplávala aj Austrálčanka s albánskymi koreňmi Eva Buzo. Z talianskeho pobrežia pri San Foca zamierila k albánskemu polostrovu Karaburun. Do cieľa dorazila po približne 92 kilometroch a 35 hodinách a 17 minútach. Aj ona predtým podobný pokus nedokončila.
Pre Chrysikopoulosa navyše 91 kilometrov nebolo prvým stretnutím s hranicou ľudskej vytrvalosti. V roku 2021 zaplával v 50-metrovom bazéne za jeden týždeň 358,2 kilometra. Guinnessova kniha rekordov tento výkon oficiálne eviduje ako svetový rekord v najdlhšej vzdialenosti zaplávanej za týždeň v 50-metrovom bazéne. V júli 2025 pridal ďalší Guinnessov rekord: za 48 hodín v rovnakom type bazéna zvládol 151 kilometrov. A v septembri 2022 absolvoval cestu medzi gréckymi ostrovmi. Z Rodosu smeroval na Kastellorizo a vo vode zostal približne 64 hodín a 5 minút. Priamou čiarou ide o približne 130 kilometrov, pričom skutočná trasa bola pre prúdy a podmienky dlhšia.
Chrysikopoulos však nie je jediný človek, ktorý ukazuje, kam až sa môže diaľkové plávanie dostať. Belgický ultravytrvalec Matthieu Bonne v roku 2023 preplával v Grécku Korintský záliv. Vo vode zostal 60 hodín a 55 minút a prekonal približne 131 kilometrov. Vtedy tým prekonal dovtedajší rekord 125,7 kilometra, ktorý držal Malťan Neil Agius. Agius svoj výkon dosiahol v roku 2021, keď za 52 hodín a 10 minút preplával 126,3 kilometra z talianskeho ostrova Linosa na Maltu.
Pri takýchto výkonoch už nejde iba o svaly. Problémom sa stáva spánok, termoregulácia, slaná voda, poškodenie kože, výživa, orientácia a predovšetkým psychika. Človek môže byť desiatky hodín v situácii, keď telo kričí, aby prestal, zatiaľ čo cieľ je stále niekde za horizontom.
Chrysikopoulos sa po 31 hodinách a 50 minútach pri talianskom brehu konečne postavil na pevninu. Na brehu ho čakala matka s gréckou vlajkou. Po všetkých rekordoch, kilometroch a číslach však jeho vlastné hodnotenie znelo podstatne jednoduchšie: najdôležitejšie podľa neho nie je, ako človek zvládne veľké zlyhanie, ale čo urobí potom.
