Neznáme kapitoly zo života Vincenta Šikulu: V dvanástich išiel do kláštora a výborne piekol
Vincent Šikula sa narodil pred 90 rokmi a od jeho smrti uplynulo 25 rokov. Na spisovateľa spomína jeho manželka Anna Šikulová, ktorá priblížila aj menej známe obdobia jeho života.
Podľa manželky bol výborný rozprávač, ktorý rád veľa a farbisto rozprával. Doma veľa pracoval a keď pracoval, nepoznal nikoho, na nikoho nehľadel a nešetril ani seba. Všetko sa muselo podriadiť jeho práci, tá bola prvoradá. Rád opakoval vetu Jozefa Ilečka, ktorému doma hovoril starý Ilečko: „Človek kape na ohľady.“
Najbližší kamaráti vedeli, čo práve píše. Inak nemal rád, keď mu niekto nazeral do papierov. Na stene pri jednoduchej knižnici mal plastiku Krista a vedľa nej čiernou ceruzkou nápis: Ora et labora. Rád pracoval aj v záhradke v Hamrštíle, hoci tam sa máločo urodilo. Zostrojil si vlastné zavlažovacie zariadenie z odkvapových rúr a raz sa mu nečakane urodili veľké uhorky, o ktorých potom napísal rozprávku.
Chovancom v kláštore bol od dvanástich rokov
Vinco bol z dvanástich detí a rodičia ho ako dvanásťročného dali do kláštora SVD – Societas Verbi Divini, verbisti. Do kláštora išli aj jeho sestry Elena a Oľga, ktoré boli v ženskej reholi SVD – sestry Ducha Svätého. Toto obdobie sa v jeho prózach takmer nezaznamenáva, próza Kláštor a predkláštor vyšla v Slovenských pohľadoch až po jeho smrti.
V Nitre chodil na gymnázium ako chovanec, mal z neho byť mních a misionár. Keď kláštor zavreli, vyprevádzali ich do sveta so slovami: „Teraz choď a kresli ryby.“ Vinco sa vrátil domov a naozaj kreslil ryby, staval oltáriky z kameňa v poli a volal svojich súrodencov, aby sa s ním modlili. Keď sa začali smiať, skončil to slovami: „Diabol nás pokúša.“
Hoci to na ňom nebolo vidieť, zostal celý život nábožný, mal svojské chápanie zbožnosti. Vrúcne spomínal aj na nitrianskych učiteľov. Páter Jozef Škoda ho učil slovenčinu, Vinco vedel veľmi dobre gramatiku a pravidlá, zdokonaľoval si slovnú zásobu, učil sa latinčinu a naučil sa hrať na harmóniu.
Hudba a práca v domácnosti
Deň začínal rozcvičkou – hrou na klavíri. Mal bohatý notový materiál a stále si kupoval noty v antikvariáte. Manželka musela spievať pri klavíri a deti učil hrať na trúbke. Spoločne si zahrali aj Krasnyj sarafan. Na trúbke hrali Miško, Elenka, Veronka a Agátka, na flaute hrala manželka s Vincom.
Keď manželka v nedeľu otvorila oči, už voňala mäsová polievka, v ktorej bolo málo mäsa, ale veľa zeleniny. Každú nedeľu musela byť. V Hamrštíle ju uvaril už v sobotu. Pór vybral skôr, do mäsovej polievky dával aj kúsok papriky aj rajčinu, tak to robila jeho mamka.
Nielenže varil, aj piekol a zaváral. K polievke pripravoval osúchy z kysnutého cesta, slané či sladké, smotánkové či slivkové alebo marhuľové. K narodeninám či na vinobranie rád piekol kačku alebo hus, vopred nasolenú znútra aj zvonka.
Zaváral čerešne, višne, všetko, čo sa urodilo. Slávne boli jeho kompóty – hroznový kompót, zaváral celé strapce, až sa v pohári začervenala pánbožkova kravička. Veľký úspech mal černicový kompót. Zaváral aj strúhané jablká, aby mal na štrúdľu, a sušil lipový kvet, ktorý sám naoberal na lipe.
