Obvinenia voči novej nositeľke Nobelovej ceny: Úrad OSN mal počas jej vedenia donášať Číne
Rozhodnutie udeliť tohtoročnú Nobelovu cenu za mier juhoafrickej právničke Navi Pillayovej vyvolalo kritiku. Okrem výhrad k jej práci v komisii pre palestínske územia sa do pozornosti vrátil aj starší prípad z rokov 2008 až 2014, keď viedla Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva.
Bývalá zamestnankyňa úradu a oznamovateľka Emma Reillyová znova upozornila na to, že úrad vtedy potvrdzoval čínskej misii mená čínskych a ujgurských disidentov, ktorí chceli vystúpiť na zasadnutiach OSN. Reillyová po oznámení ocenenia vyhlásila, že Pillayová je „spoluvinníčkou genocídy Ujgurov“, pretože za jej vedenia sa do rúk Číny dostali mená viac ako 50 ľudí.
Dokumenty síce nedokazujú, že by Pillayová tento postup sama nariadila, no úrad OSN už skôr priznal, že účasť aktivistov v niektorých prípadoch Číne naozaj potvrdil.
Únik informácií k čínskym úradom znepokojuje aj Svetový ujgurský kongres. Bývalý predseda Dolkun Isa spomenul vlastnú skúsenosť z rokov 2012 a 2013, keď mal problém dostať sa na zasadnutia OSN. „Považujem to za hlbokú zradu dôvery zo strany inštitúcie, ktorá nás mala chrániť,“ zhodnotil Isa.
„Hoci uznávame dôležitú prácu, ktorú Navi Pillayová odviedla, nepodarilo sa jej účinne chrániť obhajcov ľudských práv,“ uviedol súčasný šéf organizácie Turgunjan Alawdun.
Svoju osobnú skúsenosť opísal aj ujgurský lingvista Abduweli Ayup. Na konferencii UNESCO v Paríži ho najprv prinútili zmeniť tému prednášky o sledovaní ľudí a neskôr mu vystúpenie úplne zrušili. Okrem toho čelil výsluchu od čínskych zástupcov a neskôr v Ženeve dostal s manželkou výhražnú správu z čínskeho čísla. „Písali nám niečo v zmysle: Vieme, že ste tam. Vieme, čo robíte. Myslite na svoju rodinu a nezahrávajte sa s ohňom,“ spomínal.
Systematický tlak Číny v inštitúciách OSN
Prípad spájaný s menom Pillayovej zapadá do obrazu toho, ako Čína postupne mení pravidlá v medzinárodných orgánoch. Sinológ David Gardáš vysvetlil, že Peking sa nesnaží len odrážať kritiku za Sin-ťiang, Tibet či Hongkong, ale presadzuje vlastné rozprávanie. Namiesto práv jednotlivca zdôrazňuje štátom riadený rozvoj a národnú suverenitu.
Čína si v Rade pre ľudské práva vybudovala sieť autoritárskych spojencov vďaka ekonomickému tlaku aj diplomacii. Pakistan podporuje pri Kašmíre, Kubu pri americkom embargu či Rusko pri sankciách, pričom spomínané štáty jej podporu vracajú pri hlasovaniach. V októbri 2022 aliancia zamietla aj samotný návrh na otvorenie diskusie o situácii v Sin-ťiangu.
Podľa Gardáša inštitúcie často podliehajú takzvanej predbežnej poslušnosti, kedy úradníci sami od seba „zjemňujú“ svoje kroky, aby sa vyhli hnevu Číny. „Dialóg s Čínou je nutný, ale musí slúžiť na riešenie problémov, nie na ich zamlčanie. Vo chvíli, keď vedú ústupky k autocenzúre, oslabovaniu kontroly alebo dokonca k represiám voči kritikom, prestáva byť takýto dialóg legitímny,“ zhrnul situáciu Gardáš.
