Odborníci o naháňaní šéfa FPU: Hanbím sa za obe strany
V súvislosti s problémom predsedu Rady Fondu na podporu umenia (FPU) Matúša Oľhu, ktorý po rokovaní unikol bez odpovedania na otázky novinárov, sa otvorila zásadná diskusia o postavení médií a povinnostiach verejných funkcionárov. Odborník na protokol Marek Trubač a bývalý novinár Karol Lovaš sa v relácii TA3 venovali otázkam krízovej komunikácie, dôstojnosti respondentov a etike v slovenskej žurnalistike.
Hranice medzi profesionálnou žurnalistikou a bulvárom
Trubač vo svojej analýze zdôraznil pocit zahanbenia za obidve strany situácie. Podľa neho je sporné, ak 66-ročného muža, akým je Oľha, naháňajú mladé redaktorky s mobilnými telefónmi, pričom situácia postráda dôstojnosť. Trubač poznamenal, že výpovedná hodnota týchto záberov je prakticky nulová, zatiaľ čo sledovanosť šla nahor na maximálne hodnoty. Zároveň poukázal na zlyhanie vedenia FPU v krízovej komunikácii, takže kvôli jeho nedostatočnej pripravenosti sa situácia vyhrotila a bola zle odkomunikovaná.
„Krízová komunikácia je otvorená komunikácia. Vyžaduje si profesionalitu a pripravenosť kolektívu,“ hovoril Trubač. Napriek tomu uznal, že novinári a médiá, ktoré takto neeticky zasiahli do súkromia FPU, tiež zlyhali. Dôstojnosť a rešpekt vo vzťahu medzi médiami a respondentmi by mali byť prioritou.
Medzi rešpektom a infantilizáciou žurnalistiky
Lovaš pridal svoj hlas do diskusie, aby upozornil na znepokojujúci trend smerovania slovenských médií k infantilizácii a vulgarizácii. Podľa neho novinári sa nemôžu správať tak, aby v očiach verejnosti zrážali dôstojnosť respondentov. Spoločne s Trubačom apeloval na to, že etika by mala byť nevyhnutnou súčasťou novinárskej praxe. „Ak už novinár nemôže reagovať sami na nevhodné výstupy politikov, mal by sa aspoň snažiť zachovať si vlastný rešpekt,“ dodal Lovaš.
Chýbajúca profesionalita a médiá
Pohľad na situáciu vo FPU zdôrazňuje aj fakt, že krízovú komunikáciu si žiada otvorenosť a rýchlosť. Nepripravenosť ako Oľhu vo vedení FPU, tak aj novinárov pri ich prístupe k novinárskej práci vedie k neodsúdeniu situácie a zbytočnému zhoršovaniu reputácie. „Dobrý novinár by mal vedieť vyjednávať a viesť debaty s politikmi s cieľom podávať relevantné a kľúčové informácie,“ osvetlil Trubač.
Novinárska etika v roztrhnutej spoločnosti
K diskusii o etike v žurnalistike sa pridali aj ďalšie poznámky, týkajúce sa poklesu dôvery voči slovenským médiám. Odborníci vyjadrili obavy, že doterajšie neetické správanie môže viesť k nielen strate divákov, ale aj podkopaniu profesionálnych hodnotení. Lovaš vyslovil názor, že „každý novinár by sa mal snažiť o dôstojnosť svojich respondentov a ich situácií, predchádzajúc tak zbytočným konfliktom“.
Budúcnosť slovenskej žurnalistiky
Na záver, odborníci predniesli víziu, podľa ktorej jednou z ciest k zlepšeniu celkového obrazu slovenskej žurnalistiky je skutočné vymanenie sa zo schémy bulvárnych správ a obnovovanie pôvodných novinárskych hodnôt. Spoločnosť by podľa nich mala hľadať cestu k slušnosti a vzájomnému rešpektu v komunikácii ako medzník na ceste k obnoveniu dôvery v médiá.
