Romaňák si zvyká na rolu kapitána Spišskej Novej Vsi
Obranca Dávid Romaňák sa od novej sezóny stal kapitánom hokejového klubu Spišská Nová Ves, ktorý sa od úvodu ročníka drží na vrchných priečkach extraligovej tabuľky. Dvadsaťsedemročný hokejista v rozhovore pre Športweb opísal úvod sezóny, svoju kariérnu cestu aj premiéru v národnom tíme.
Sedem výhier z desiatich zápasov
„Vyhrali sme sedem z desiatich zápasov, čo je dobrá vizitka a zatiaľ nás to teší. Nevyhli sme sa ani výpadkom alebo zápasom, kedy sme nehrali dobre. Mrzí nás prehra s Liptovským Mikulášom, keď sme stratili zápas, v ktorom sme viedli 2:0. Máme tím, ktorý sa ešte má čo učiť a kam sa posúvať,“ povedal Romaňák. Verí, že po novom roku sa to ešte viac zlepší. Nálada v kabíne je podľa jeho slov skvelá, k čomu pomohol aj teambuilding.
Spoločnú akciu absolvovali na chate neďaleko Dobšinskej ľadovej jaskyne. Zahraničným hráčom ukázali aj samotnú jaskyňu. „Boli z nej udivení, rovnako ako z gulášu, ktorý sme spolu varili. Mali sme výborný spoločný čas. Aj to nás určitým spôsobom stmelilo. Každý priložil ruku k dielu,“ uviedol kapitán.
Tŕnistá cesta
Romaňák priznal, že v určitom období uvažoval nad ukončením kariéry. „Je pravda, že som v určitom veku uvažoval nad tým, či má zmysel pokračovať ďalej v tom, čo robím zo zdravotných ale aj iných dôvodov. Zvažoval som, či pôjdem na vysokú školu, ale napokon zvíťazila láska k hokeju,“ povedal. Pôsobenie v reprezentácii, rola kapitána a fakt, že sa živí hokejom, sú pre neho splnené sny.
Premiéra v národnom tíme
Na svoju premiéru v národnom tíme spomína kriticky. Išlo o dvojzápas v Michalovciach a Košiciach, pričom tím bol vtedy zložený z hráčov do 23 rokov. „Úprimne poviem, že som bol z toho dosť vyhukaný. Nezvládol som ten tlak. Mohol som už vtedy byť omnoho sebavedomejší a lepšie sa chopiť šance. Neodohral som z mojej strany optimálne zápasy. Bol som z toho dosť sklamaný. Pri každej ďalšej šanci v reprezentácii som si to omnoho viac užíval,“ zhodnotil.
Príchod na Spiš
Na Spiši hrá svoju siedmu sezónu. Spomína si na začiatky, ktoré neboli jednoduché. Mal hrať v Poprade, kde mu však počas letnej prípravy oznámili, že s ním nerátajú. Vtedy sa ozval šéfovi klubu Richardovi Rapáčovi, či jeho ponuka stále platí. „V tom čase mal víziu, že chce vybudovať tím, ktorý sa dlhodobo udrží v extralige a nebude v nej len do počtu. Videl som, že v očiach má obrovskú vášeň a nadšenie,“ uviedol Romaňák.
Ocenil tiež férovosť vedenia klubu. „Keď vidí, že vaše výkony sú dobré a dávate tímu to, čo od vás očakáva, vždy príde komunikácia o tom, ako vám môžu pridať alebo pomôcť. Počas mojej kariéry v Spišskej sa to stalo viackrát,“ povedal.
Kapitánska rola a rozlúčka Vartovníka
V role kapitána sa podľa vlastných slov cíti bez výrazných zmien. „Líderstvo sa snažím ukazovať na ľade svojou obetavosťou. Stále sa snažím ísť najmä mladým chalanom príkladom,“ uviedol s tým, že mu bol vzorom bývalý kapitán Branislav Rapáč.
Nedávno mal rozlúčku s kariérou Lukáš Vartovník, ktorý Romaňáka podpichol, že ďalší dres vyvesený pod strop haly bude ten jeho. „Varto je skvelý človek a v kabíne bol veľkou osobnosťou aj tým, akú atmosféru v nej dokázal navodiť. Jeho rozlúčka bola veľmi emotívna. Bol som z toho dosť dojatý,“ dodal Romaňák s tým, že teraz sa nad tým nezamýšľa.
Zahraničie a reprezentácia
K možnému odchodu do zahraničia je opatrný. „Sám som vo fáze, kedy rozmýšľam o tom, či by malo pre mňa zmysel posunúť sa do inej európskej súťaže. Uvedomujem si, koľko mám rokov a že pokiaľ to neprišlo doteraz, už to bude len ťažšie. Navyše, ísť do zahraničia ako defenzívny obranca je mimoriadne náročné,“ vysvetlil. Prioritou je pre neho aktuálna sezóna a práca v klube. „Čo sa týka reprezentácie, budem len rád, ak v nej dostanem opäť príležitosť. Obliecť si slovenský dres je najväčšia pocta,“ uzavrel.
