Pes sa stratí a vy prežívate najhoršie chvíle: Vedci zistili, čo ho môže priviesť späť domov
Vytrhnutie psa z milovaných rúk, či už počas prechádzky, oslavného ohňostroja alebo pri náhodnom úteku v neznámom lese, je nepochybne traumatizujúca skúsenosť pre každého majiteľa. Avšak nie vždy je to len o šťastí; existujú prípady, kedy bývalí „cestovatelia“ dokážu prejsť desiatky, ba dokonca stovky kilometrov, aby sa vrátili tam, kde je ich domov. National Geographic zachytáva príbehy ako sučka Georgia May, ktorá prešla 56 km späť, či legendárny kólia Bobbie, ktorý v roku 1924 prekonal obdivuhodných 4 500 km. Takéto príbehy vzbudzujú zvedavosť: akým spôsobom vlastne psi nachádzajú cestu domov?
Komplexná orientácia psov
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, pretože návrat domov pre psa nie je záležitosťou jedného zmyslu. V hre sú spojenia čuchu, pamäti, známych orientačných bodov, sluchu a v neposlednom rade aj špecifická puto s ich majiteľmi. Nedávne výskumy naznačujú, že psy by mohli mať aj schopnosť detekovať magnetické pole Zeme.
Čuch ako mapa
Najvýraznejším zmyslom psov je ich čuch. Vnímajú svet odlišne od ľudí, predovšetkým ako pachovú mapu. Zazie Toddová, odborníčka na správanie psov, v tejto súvislosti vyhlásila, že „psy si pravdepodobne dokážu vytvárať mentálne mapy svojho prostredia“. Tieto mentálne mapy sú pre psy zásadné, keďže na sledovanie vlastnej stopy používajú svoj čuch: keď sa vzďaľujú, dokážu sa vrátiť po pachovej stopätí, čo je známe ako tracking alebo návrat po odchádzajúcej stope.
Známe orientačné body
Okrem čichu sa zdá, že psy vnímajú aj prostredie okolo seba. Kombinácia známych bodov, či už ide o dom, plot alebo strom, im umožňuje odhadnúť polohu. Bridget Schovilleová z ASPCA objasňuje, že pes si môže všímať vzájomné polohy týchto bodov a vďaka nim si vyvoliť pomerne priamu cestu späť. Toto platí najmä pre psy, ktoré sa stratia v prostredí, ktoré už poznajú, ako sú susedstvá alebo pravidelne navštevované trasy.
Kompasový beh a magnetické podnety
Zaujímavú štúdiu uskutočnili výskumníci v Českej republike, kde sledovali 27 loveckých psov s GPS obojkami. Zistili, že niektorí psi sa vracali po vlastnej stope, zatiaľ čo iní sa rozhodovali pre novú trasu. Niekedy sa pritom objavil „kompasový beh“, splývajúci pozdĺž severojužnej geomagnetickej osi, čo naznačuje, že psy môžu vnímať a reagovať na magnetické pole Zeme, hoci táto schopnosť je len v plienkach výskumu.
Nebezpečenstvo ilúzie samostatného GPS
Fascinujúce príbehy o návrate domov niekedy vedú k mylnému presvedčeniu, že každý pes má nezameniteľný vnútorný GPS systém. Hynek Burda pre National Geographic varuje, že „väčšina psov nemá možnosti učiť sa, získavať skúsenosti alebo trénovať návrat z neznámych miest“. Rôzne faktory, ako plemeno, skúsenosti, vek a temperament, môžu ovplyvniť schopnosti psa pri návrate domov.
Sila vzájomného puto
Pri orientácii však nejde len o zmysly; dôležitou súčasťou je aj túžba po návrate. Monique Udellová z Oregon State University tvrdí, že silné väzby medzi psom a jeho majiteľom fungujú podobne ako vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Odlúčenie zo známeho prostredia nie je pre psa romantickým dobrodružstvom, ale skôr stresujúcou udalosťou. Preto je pre majiteľov nesmierne dôležité predchádzať situáciám, kedy by sa ich pes mohol stratiť.
Tipy na prevenciu a identifikáciu
Najpraktickejšie rady sú obvykle aj tie najjednoduchšie. Zabezpečiť, aby pes mal čip a aktuálne kontaktné informácie, je kľúčové. Okrem toho, obojok s telefónnym číslom by mal byť štandardnou súčasťou ich výbavy, najmä počas výletov. Ak sa predsa len pes stratí, prvé hodiny sú kritické. Ostávať v okolí jeho zmiznutia, kontaktovať miestne útulky a policiu a zverejniť jasné fotografie, môže výrazne zvýšiť šance na jeho nájdenie. Rovnako by ste mali na mieste straty nechať známe pachy, aby pomohli psovi v orientácii.
Ako ukazuje výskum, schopnosti psov pri návrate nie sú len fascinujúcou témou, ale aj pripomienkou, ako dôležité je preniknúť do tajomstiev ich správania, a aké dôležité je poskytnúť im bezpečný a známy priestor, aby sa vyhli zbytočnému stresu.
