Zomrel vraj v samote, Rusko ho dodnes nazýva zradcom. Toto je príbeh pilota, ktorý ukradol najtajnejšiu sovietsku stíhačku
Smeroval k japonským brehom bez pasu, bez víza a s palivom na posledných tridsať sekúnd letu. Keď sovietsky pilot Viktor Ivanovič Belenko v septembri 1976 pristál s najtajnejšou stíhačkou MiG-25 na ostrove Hokkaidó, spôsobil Sovietskemu zväzu obrovskú vojenskú aj politickú škodu.
Západní odborníci po prvý raz preskúmali obávaný stroj, zatiaľ čo sovietska propaganda tvrdila, že letec zablúdil a bol zdrogovaný.
Detské spomienky zo Sibíri
Belenko sa narodil v roku 1947 a vyrastal v meste Rubcovsk v Altajskom kraji na Sibíri. V blízkosti jeho domova sa nachádzali tábory s politickými väzňami. Aj to ovplyvnilo jeho neskoršie postoje k slobode a rozhodnutie emigrovať.
Jeho spomienky sprostredkoval americký novinár John Barron v biografickej knihe Posledný let pilota MiG-25 z roku 1981.
„Mali prázdne a nevýrazné oči. Ako keby som sa pozeral na skupinu umrlcov, ktorých myseľ a duša už dávno zahynuli, ale telo z nejakého dôvodu ešte žije. Radšej zomrieť než žiť v klietke,“ uvádzalo sa v knihe.
Belenko sa stal elitným pilotom 513. stíhacieho pluku 11. leteckej armády sovietskej protivzdušnej obrany. Dňa 6. septembra 1976 opustil vojenskú základňu v Čugujevke neďaleko Vladivostoku a počas cvičného letu zamieril so stíhacím lietadlom MiG-25 k Japonsku.
Pristátie na letisku v meste Hakodate na ostrove Hokkaidó prebehlo s takmer prázdnymi nádržami.
Škoda za miliardy
Po pristátí previezli pilota aj stíhačku do USA. Kým Belenka vypočúvala CIA, americkí inžinieri si prvýkrát v histórii detailne prezreli konštrukciu lietadla MiG-25 a zbraňový systém rozobrali do poslednej skrutky.
Pre Sovietsky zväz znamenal tento únik informácií škodu vyčíslenú na dve miliardy rubľov, keďže musel nahradiť strategické systémy vo všetkých strojoch tohto typu. Súd v Moskve odsúdil Belenka v jeho neprítomnosti na trest smrti zastrelením.
Predanie najmodernejšej techniky malo pre americkú stranu vysokú hodnotu. „Hodnota samotného MiG-25 bola taká obrovská, že ju bolo ťažké vyčísliť peniazmi. CIA plánovala Belenkovi všetko kompenzovať tým, že mu zaistí spokojnú a bohatú budúcnosť,“ citoval Barron v knihe.
Reakcia sovietskej propagandy
Tlač východného bloku vykresľovala udalosť úplne inak. Československé Rudé právo najprv informovalo len o stratenom pilotovi, ktorý musel núdzovo pristáť v Japonsku, kde ho následne izolovali.
Neskôr však noviny pri tvrdili a v článku Nezákonné konanie japonskej vlády tvrdili, že Belenko bol v nenormálnom stave, „zrejme vyvolanom pôsobením narkotík alebo iných prostriedkov“.
Propaganda sa opierala aj o tlačovú konferenciu v Moskve, kde pilotova manželka a matka žiadali prezidenta Forda o jeho návrat a predložili dôkazy, že nemal žiadny motív na emigráciu.
Keď západné médiá písali o úmyselnom úteku, zástupca sovietskeho ministerstva zahraničných vecí Lev Krylov v časopise Letectvo a kozmonautika v roku 1977 reagoval, že „podobné tvrdenia sú od začiatku do konca pustým výmyslom“.
Podľa mediálneho archívu Newton bola táto správa z januára 1977 poslednou oficiálnou informáciou, ktorá sa k celému prípadu v Rudom práve objavila až do Nežnej revolúcie.
Život v USA
Z obáv pred odplatou sovietskych tajných služieb dostal Belenko od CIA novú identitu s menom Viktor Schmidt. Do roku 1983 žil pod dohľadom na ranči Rocking Chair Ranch v Montane.
Neskôr pracoval ako konzultant pre vládne agentúry a letecké spoločnosti, znova sa oženil a mal dvoch synov.
Kým pred rokom 2022 ruské médiá pripomínali útek z roku 1976 skôr ako historickú epizódu, po začiatku invázie na Ukrajinu sa hodnotenie udalosti vrátilo k rétorike z obdobia studenej vojny.
„Ako dopadol život pilota Belenka v Spojených štátoch? Dobre? Nie. Jeho nové manželstvo s americkou občiankou, ktorá mu porodila dvoch synov, sa rozpadlo. Po úteku zo Sovietskeho zväzu už nikdy nevidel prvú ženu, syna ani hroby rodičov,“ uviedol vládny denník Rossijskaja gazeta, oficiálny orgán vlády Ruskej federácie, v kritickom článku uverejnenom po tom, čo Belenko v septembri 2023 zomrel vo veku 76 rokov v domove dôchodcov v mestečku Red Bud v štáte Illinois.
„Belenko v septembri 2023 zomrel v domove dôchodcov medzi cudzími ľuďmi. V temnote a samote, a dokonca bez zádušnej bohoslužby. To je nevyhnutný a úplne zaslúžený koniec každého zradcu,“ okomentoval jeho úmrtie ruský štátny denník.
„História nás učí, že takíto prehnití ľudia jednoducho existovali a bohužiaľ zasa budú existovať,“ napísala redakcia vládnych novín v závere.
