Pravda o konsolidácii: Kto na nej zarába?
Konsolidácia verejných financií sa v súčasnosti často chápe ako rozumný krok smerom k ekonomickej stabilizácii. Avšak, filozof Peter Takáč poukazuje na iracionálnosť tohto prístupu, najmä pokiaľ ide o škrty v sociálnych výdavkoch, ktoré sú vnímané ako nástroj na znižovanie verejného dlhu. Podľa Takáča je takýto prístup bez investícií nevhodný a vo výsledku narúša hospodársky rast. Konsolidácia sa tak stáva nástrojom na kontrolu pracujúcich, čo vedie k obmedzenému vytváraniu alternatív a voľbám medzi vyššími cenami alebo zložitým hľadaním práce.
Inflácia a jej pravé príčiny
Ekonómovia varujú, že požiadavky po vyšších mzdách zo strany pracujúcich môžu mať za následok nárast inflácie. Tento naratív v súčasnosti presúva vinu na pracujúcich, ktorí sú obviňovaní zo žitia nad pomery. Avšak, podiel ziskov a rozhodovanie vrcholových manažérov o cenách sa opomína. Miesto toho, aby sa diskutovalo o vplyve korporátnych ziskov na infláciu, sa sústreďuje na mzdy, pričom sa ignoruje fakt, že masívne zisky firiem prispievajú k nárastu cien.
Dôsledky monetárnej a fiškálnej konsolidácie
Monetárna konsolidácia, vyjadrená zvyšovaním úrokových sadzieb centrálnej banky, má priamy dopad na životný štandard pracujúcich. Vyššie úrokové sadzby obmedzujú možnosti nakupovania a zadlženia, čím útočia na rodinny rozpočet. Rovnako fiškálna konsolidácia, v podobe škrtania výdavkov na sociálne programy, zasahuje najmä tie najzraniteľnejšie skupiny, čo vedie k pocitu beznádeje a frustrácie v radoch populácie.
Konsolidácia a elity
Takáč vo svojich úvahách poznamenáva, že ak štát presúva financie na zbrojárske a energetické firmy namiesto investovania do sociálnych služieb, konsolidácia sa automaticky stáva nástrojom slúžiacim elitám. V takomto nastavení systému je vidíme, ako sa zlopoužíva moc, ktorá by mala byť v službe všetkým občanom. Kto má kapitál, profitujúci z vládnych investícií, má moc kontrolovať situáciu na trhu.
Politické spektrum a konsolidácia
Celé politické spektrum, vrátane ľavicových a pravicových strán, v poslednej dobe prijíma konsolidáciu ako nevyhnutnosť. Tento prístup je evidentný aj u krajné pravicovej premiérky Georgie Meloniovej, ktorá po voľbách pristúpila k škrtom v sociálnych výdavkoch, zatiaľ čo chudoba sa naďalej zvyšuje. Takáč zdôrazňuje, že na zmenu pomerov nestačia iba noví politici — je potrebná politická vôľa a tlak zdola.
Potreba zmien a sily zdola
Transformácia systému si vyžaduje viac ako len snahu technokratov. Potrebný je nový, progresívny model zdanenia, ktorý zasiahne zisky a vytvorí spravodlivejší systém. Zisk, ktorý potrebou kapitálu nedovolí nečinne existovať, je silných protivníkom snahy o spravodlivejšiu ekonomiku. Ekonómovia by mali nielen analyzovať ekonomiku ako celok, ale aj pozerať sa na to, kto na podnikaných opatreniach získa a kto naopak, ruku na srdce, prehraje.
Elitárska logika konsolidácie
Konsolidácia v súčasnosti neprináša prospech pracujúcim, ale elitám, čo spolu s segregáciou na trhu vedie k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a zvyšovaniu napätia v spoločnosti. Systém, ktorý si vyžaduje neustálu podporu a zabezpečenie stabilného prostredia, nedokáže efektívne fungovať bez relácie solidarity a spolupráce medzi pracujúcimi.
