Putin nechal odpáliť raketu schopnú niesť jadrové hlavice. Bulava preletela 5 400 kilometrov a zasiahla cieľ neďaleko NATO
Rusko uskutočnilo skúšobný štart medzikontinentálnej balistickej rakety Bulava, ktorá je schopná niesť jadrové hlavice. Strela preletela približne 5 400 kilometrov a zasiahla určený cieľ na severe Ruska, neďaleko hraníc s členskými štátmi NATO.
Podľa magazínu Newsweek vydal prezident Vladimir Putin rozkaz na odpálenie len niekoľko hodín po telefonickom rozhovore s predstaviteľmi Fínska a Nórska, ktorý vyvolal nezhody medzi európskymi spojencami.
Raketu odpálila ruská jadrová ponorka Generalissimus Suvorov z Ochotského mora na ruskom Ďalekom východe. Podľa portálu Vojennoje delo smerovala na raketový polygón Čiža v Archangeľskej oblasti, kde mali jej bojové hlavice zasiahnuť stanovený cieľ.
Testovací priestor sa nachádza približne 517 kilometrov od nórskeho mesta Vardø a 610 kilometrov od fínskeho Nuorgamu. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že hlavice zasiahli cieľ v plánovanom čase. Skúšku označilo za súčasť bežného vojenského výcviku.
Putinov telefonát s lídrami NATO vyvolal napätie
Podľa Newsweeku sa raketový test uskutočnil krátko po nezvyčajnom telefonickom rozhovore Putina s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem.
Telefonát iniciovali predstavitelia oboch severských krajín, ktoré sú členmi NATO a susedia s Ruskom. Podľa fínskej vlády sa rozhovor týkal vojny na Ukrajine, možností ukončenia konfliktu a širších bezpečnostných otázok v Európe.
Politici diskutovali aj o pripravovaných trojstranných rokovaniach medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Ukrajinou, ktoré by sa mali uskutočniť v novembri v Abú Zabí.
Kremeľ následne uviedol, že Putin počas telefonátu obvinil Európsku úniu a NATO z predlžovania vojny na Ukrajine prostredníctvom konfrontačnej politiky.
Newsweek pripomína, že Fínsko a Nórsko v poslednom období posilňujú svoje ozbrojené sily a zvyšujú výdavky na obranu pre obavy z možného ruského útoku na územie NATO v nasledujúcich rokoch. Spolu s Dánskom zároveň patria medzi významných európskych podporovateľov Ukrajiny.
Dánsko a Poľsko varujú pred samostatnými rokovaniami s Kremľom
Telefonát fínskeho prezidenta a nórskeho premiéra vyvolal kritické reakcie viacerých európskych predstaviteľov.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila výraznú skepsu voči priamemu kontaktu s Putinom a spochybnila jeho možný prínos. „Myslím si, že by sme mali Európu držať pohromade namiesto toho, aby sme postupovali samostatne,“ vyhlásila.
Poľský premiér Donald Tusk vyzval európske krajiny na mimoriadnu opatrnosť a ostražitosť pri kontaktoch s ruským prezidentom.
Podobný postoj zaujal litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys, podľa ktorého musí byť každý kontakt s Moskvou podložený jednotným európskym postojom. „Rokovania s Putinom jednotlivo a bez jasného programu nikdy nefungovali. Ani raz,“ zdôraznil Budrys.
Skepticky sa vyjadril aj švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý priznal, že o pripravovanom telefonáte nebol vopred informovaný. Od podobných rozhovorov podľa vlastných slov nemá veľké očakávania.
Európa hľadá spoločný postup voči Rusku
Rozdielne reakcie na telefonát podľa Newsweeku poukazujú na pretrvávajúce nezhody medzi európskymi krajinami v otázke komunikácie s Kremľom.
Situáciu komplikuje aj politika amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého administratíva sa snaží nadviazať priame kontakty s ruským vedením.
Európske štáty tak čelia otázke, ako viesť prípadné diplomatické rokovania s Ruskom bez narušenia spoločného postupu voči vojne na Ukrajine.
Skúška ruskej rakety Bulava sa odohrala práve v čase týchto diplomatických nezhôh. Moskva ju však oficiálne prezentuje ako plánovanú súčasť vojenského výcviku.
