Rada OSN pre ľudské práva nariadila vyšetrovanie zásahov Iránu proti demonštrantom
Rada OSN pre ľudské práva prijala 23. januára 2026 rezolúciu, ktorá odsúdila Irán za porušovanie ľudských práv a nariadila vyšetrenie zásahov iránskych bezpečnostných zložiek voči protivládnym demonštrantom. Udalosti, počas ktorých zahynuli tisíce ľudí, upozornili na zložitú situáciu v krajine. Informácie o tejto rezolúcii priniesli agentúry Reuters a AFP, pričom TASR ich ďalej predostrela širokej verejnosti.
V rámci vyšetrenia Rada rozhodla s podporou 25 hlasov za a siedmich proti o predlžení mandátu nezávislých vyšetrovateľov, ktorých úlohou je zhromažďovať dôkazy na vyvodenie zodpovednosti za porušovanie práv v Iráne. Zostávajúce krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania, malo 14 členov.
Islandský veľvyslanec Einar Gunnarsson pri predkladaní rezolúcie vyhlásil: „Nemožno tolerovať atmosféru strachu a systematickej beztrestnosti. Obete a pozostalí si zaslúžia pravdu, spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti.“ Tento apel posilňuje výzvu na ochranu základných ľudských práv a zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu pre obete represívnych opatrení.
Rada OSN pre ľudské práva okrem toho predĺžila mandát osobitného spravodajcu pre Irán o ďalší rok a schválila predĺženie činnosti vyšetrovacej misie zriadené v novembri 2022, ktorá reagovala na protesty vyvolané smrťou iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe. Tieto protesty vrhli svetlo na širšie problémy s porušovaním práv a žiadosťami o reformy v Iránskej islamskej republike.
Rezolúcia oprávňuje vyšetrovací orgán preskúmať obvinenia z vážneho porušovania ľudských práv, aké sa udiali v súvislosti s protestami, pričom vytvára tlak na iránske úrady, aby zodpovedali za svoje činy. Tieto opatrenia sú v kontexte narastajúceho nepokoja a komplexnosti situácie vo vnútri krajiny nesmierne dôležité.
Režim v Teheráne na rezolúciu reagoval s obvineniami, že je „spolitizovaná“ a odmietol vonkajšie zasahovanie do svojich záležitostí. Iránske úrady tvrdia, že majú svoje vlastné nezávislé mechanizmy na vyšetrovanie a riešenie základných príčin nedávnych udalostí.
Na záver, iránske úrady zverejnili oficiálny počet obetí, údajne 3117, vrátane 2427 civilistov a členov bezpečnostných zložiek, pričom zvyšok sú „teroristi“. Avšak podľa informácií z mimovládnych organizácií sú tieto čísla podhodnotené a odhady počtu obetí sú o viac ako 5000 vyššie, pričom sa hovorí aj o čísle 20 000 zahynulých protestujúcich.
