Za Plutom objavili obrovské teleso. Môže mať 1 500 kilometrov a byť novou trpasličou planétou
V hlbinách Slnečnej sústavy vedci objavili teleso, ktoré môže mať priemer až 1 500 kilometrov. Astronómovia ho pritom už dávno zachytili na fotografiách, len o tom nevedeli. Objekt s označením 2026 ED138 obieha Slnko ďaleko za Neptúnom, v oblasti, kde sa nachádza aj Pluto.
Na jeho existenciu upozornil teleskop observatória Very Rubinovej v Čile. Objav sa neodohral pri pohľade cez ďalekohľad, ale pri analýze obrovského množstva astronomických údajov. Astrofyzik Matthew Holman z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics 13. októbra 2026 analyzoval snímky z predchádzajúcich mesiacov pomocou počítačového programu, ktorý vyvinul spolu s kolegom Kevinom Napierom. Program prehľadáva miliardy svetelných bodov a zisťuje, či niektoré nepatria tomu istému objektu pohybujúcemu sa po oblohe.
Najprv si mysleli, že ide o chybu
Holmana zaujalo, že objekt je vzhľadom na svoju vzdialenosť nezvyčajne jasný. To naznačovalo, že by mohol byť podstatne väčší než väčšina dovtedy objavených telies za Neptúnom. Jeho prvou reakciou však nebola istota, ale pochybnosť. Takéto objekty sú veľmi vzácne, a preto začal preverovať, či neurobil chybu on alebo počítačový program.
Nasledovalo spätné prehľadávanie snímok. Mario Jurić z Washingtonskej univerzity našiel ďalšie záznamy toho istého telesa. Rubinov teleskop ho medzi 4. marcom a 11. júlom 2026 zachytil až 30-krát počas 20 pozorovacích nocí.
Na fotografiách bol už v minulom storočí
Keď astronómovia poznali približnú dráhu objektu, mohli vypočítať, kde sa nachádzal pred rokmi, a začať ho hľadať v starých archívoch. Najprv našli jeho stopy na snímkach z kamery Dark Energy Camera v Čile, ktoré siahali až do roku 2016. Podľa informácií, ktoré 30. októbra zverejnil odborný astronomický časopis Sky & Telescope, sa vedcom podarilo spätne identifikovať objekt dokonca na fotografických záznamoch z roku 1937 z Boydenovho observatória v Južnej Afrike.
Astronómovia tak mali tento vzdialený svet zachytený na snímkach už takmer deväť desaťročí pred jeho objavením. Nachádza sa totiž v smere k oblasti Mliečnej cesty, ktorá je mimoriadne husto zaplnená hviezdami, a na fotografiách preto splýval s množstvom ďalších svetelných bodov. Staršie pozorovania sa navyše takýmto oblastiam často vyhýbali.
Je to skutočne nová trpasličia planéta?
Objekt 2026 ED138 sa v súčasnosti nachádza približne 46-krát ďalej od Slnka než Zem. Pluto obieha Slnko v priemernej vzdialenosti približne 40-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Presnú veľkosť nového telesa vedci zatiaľ nepoznajú. Na základe vzdialenosti, jasnosti a predpokladanej schopnosti povrchu odrážať slnečné svetlo odhadujú priemer na 600 až 1 500 kilometrov. Rozdiel súvisí s tým, že astronómovia nevedia, aký svetlý alebo tmavý je jeho povrch.
Pre porovnanie, Pluto má priemer približne 2 377 kilometrov a trpasličia planéta Ceres približne 940 kilometrov. Aby mohlo byť teleso považované za trpasličiu planétu, musí mať dostatočnú hmotnosť na to, aby ho vlastná gravitácia vytvarovala do približne guľového tvaru. Pri objekte 2026 ED138 sa to zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Astronómovia preto plánujú ďalšie pozorovania, najmä v infračervenej oblasti žiarenia, ktoré by mohli pomôcť presnejšie určiť jeho rozmery.
Objav môže zmeniť naše predstavy o Slnečnej sústave
Nové teleso je zaujímavé aj svojou obežnou dráhou. Tá je naklonená približne o 25 stupňov voči hlavnej rovine, v ktorej obiehajú planéty Slnečnej sústavy. Podľa vedcov môže ísť o dôsledok dávnych gravitačných interakcií s Neptúnom. Štúdium takýchto objektov preto pomáha rekonštruovať, ako sa obrie planéty a menšie telesá v minulosti presúvali na svoje dnešné dráhy.
Autori vedeckej práce zverejnenej v stredu na základe svojich analýz predpokladajú, že mimo najhustejších oblastí Mliečnej cesty by mohli existovať ešte približne tri podobne výrazné neobjavené telesá. V samotných preplnených hviezdnych oblastiach ich môže byť viac. Rubinovo observatórium pritom len začalo svoje desaťročné systematické mapovanie južnej oblohy.
