Rusko udiera na strategické mosty. Ak padnú, Kyjev môže zachvátiť obrovský chaos
Rusko v posledných dňoch opakovane útočí na mosty cez Dneper v Kyjeve. Hoci sa mu zatiaľ nepodarilo žiadny z nich zničiť, samotné zásahy a hrozba ďalších útokov už výrazne komplikujú dopravu medzi oboma brehmi ukrajinskej metropoly.
Rusko počas troch dní zaútočilo na kyjevské mosty šesťkrát. Ďalší útok prišiel počas nedeľnej návštevy nemeckého kancelára Friedricha Merza. Poškodenie a riziko ďalších zásahov viedli miestne úrady k obmedzeniu alebo zastaveniu dopravy na piatich zo šiestich cestných mostov v meste.
Útoky sa začali 1. októbra, keď ruské drony opakovane zasiahli Južný most. Počas jedného z útokov po ňom prechádzal vlak metra, jeho cestujúci ani vodič sa nezranili. Po ďalších zásahoch bol most uzavretý pre cestnú dopravu aj metro a neskôr bola prevádzka čiastočne obnovená.
Ráno 3. októbra zasiahol ruský prúdový dron Severný most. Ďalší útok nasledoval 4. októbra a v jeho vozovke vznikol kráter.
Most netreba zbúrať, aby prestal fungovať
Úplné zničenie veľkých betónových mostov je podľa expertov technicky náročné. Vyžadovalo by množstvo presných zásahov a sústredenie značného počtu útočných prostriedkov na rovnaké ciele.
Letecký expert Kosťantyn Kryvolap upozornil, že prostriedky, ktoré Rusko pri súčasných útokoch používa, podľa dostupných dôkazov nemajú schopnosť jednoducho zničiť celú mostnú konštrukciu. „Cieľom nie je zničiť mosty. Prostriedkami, ktoré nepriateľ teraz používa, možno most poškriabať alebo urobiť dieru do vozovky, ale vyradiť ho z prevádzky týmto spôsobom nemožno. Zároveň však dosahujú svoj cieľ: zastavujeme dopravu cez mosty,“ povedal Kryvolap.
Práve to môže byť pre Rusko podstatné. Aj relatívne obmedzené poškodenie môže vyvolať potrebu technických kontrol, opráv alebo preventívneho uzatvorenia mosta. Úrady nemôžu riskovať premávku po konštrukcii, pri ktorej nie je jasné, či zásah nenarušil jej nosné prvky.
Kyjev je od mostov existenčne závislý
Dneper rozdeľuje Kyjev na dve veľké časti. Na prevažne rezidenčnom východnom brehu žije približne milión ľudí, zatiaľ čo na západnom brehu sa nachádza väčšina vládnych inštitúcií a podnikov. Desaťtisíce ľudí preto rieku denne prekračujú cestou do práce, škôl či za službami.
Ekonóm Ivan Us, hlavný konzultant Centra zahraničnopolitických štúdií ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, upozornil na straty pracovného času, rast logistických nákladov, pokles tržieb malých podnikov a následný tlak na ceny.
Cesta medzi prácou a domovom sa podľa neho môže predĺžiť o hodinu až dve. Zamestnanci stratia čas a budú unavenejší, čo môže znižovať produktivitu. Súčasne môžu kaviarne, obchody a prevádzky služieb prichádzať o zákazníkov, pretože ľudia obmedzia pohyb po meste.
Veľké poškodenie by spôsobilo obrovský chaos
Najvážnejší scenár by nastal v prípade dlhodobého uzavretia viacerých kyjevských mostov súčasne. Alternatív je totiž málo.
Jeden cestný most sa nachádza severne od Kyjeva. Najbližší most južne od mesta je vzdialený približne 145 kilometrov, čo predstavuje asi 2,5 hodiny jazdy. Ďalšie priechody cez Dneper sa nachádzajú ešte južnejšie, ich využívanie by však znamenalo výrazné obchádzky a niektoré sú zároveň bližšie k frontu.
Takéto presmerovanie by zasiahlo nielen osobnú dopravu, ale aj zásobovanie Kyjeva a tranzit tovarov cez krajinu. „Je jasné, že by to bol obrovský chaos,“ povedal Us.
Us upozorňuje, že pri dlhšom výpadku by mesto muselo hľadať alternatívne spojenie medzi brehmi. Za najrýchlejšie riešenie považuje riečnu dopravu, najmä trajekty. Do úvahy by podľa neho mohli prichádzať aj pontónové prechody.
Útoky môžu fungovať aj bez zničenia jediného mosta
Rusko by na ich úplné zničenie muselo podľa Usa sústrediť veľké množstvo dronov alebo iných zbraní na niekoľko veľmi odolných cieľov. To by zároveň znamenalo presun útočných prostriedkov z iných smerov.
„Riziká nepochybne existujú, ale pravdepodobnosť, že budú zjednodušene povedané zničené všetky mosty, podľa mňa nie je vysoká,“ povedal Us.
Úplná deštrukcia navyše nie je nevyhnutná. Pre fungovanie mesta môže byť vážnym problémom už neistota, či bude konkrétny most otvorený o hodinu, na druhý deň alebo počas ďalšieho leteckého poplachu.
Práve tým sa útoky na mosty odlišujú od snahy zasiahnuť jednorazovo konkrétny objekt. Opakované nálety môžu nútiť mesto uzatvárať kľúčové dopravné tepny, presmerovávať tisíce áut a ľudí, zvyšovať náklady na zásobovanie a viazať prostriedky protivzdušnej obrany.
Útoky na kyjevské mosty tak zapadajú do širšej ruskej kampane proti ukrajinskej infraštruktúre. V posledných týždňoch sa terčom stávajú okrem energetiky aj sklady, železnica, dátové centrá, zdravotnícke sklady či hutnícke podniky.
