Samit NATO a jeho vplyv na Slovensko
Na nedávnom samite NATO, ktorý sa konal v tureckej Ankare, sa spojenci dohodli na postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu až na päť percent HDP. Slovensko sa k tomuto záväzku prihlásilo, no zároveň odmietlo prispieť na nový balík pomoci Ukrajine. Politológ Miroslav Řádek upozornil, že tento rozpor vytvára obavy o postavenie Slovenska v Aliancii a o vnímání Slovenska ako spoľahlivého partnera.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte, slovenský prezident Peter Pellegrini a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa na samite dostali do situácie, kde deklarovali jednotu, avšak medzi jednotlivými členskými štátmi sa objavili výrazné rozdiely nielen v prístupe k zbrojeniu a obrane, ale aj v podporovaní Ukrajiny. Prezident Pellegrini označil výsledok rokovaní za úspech a tvrdil, že Slovensko si plní záväzky, avšak odborníci tvrdia, že konkrétne kroky vlády narušujú dôveru v aliancii.
Otázky a rozporuplné signály
Samit neumožnil úplne bezproblémové potvrdenie jednoty NATO, keďže mnohé dôležité otázky zostávajú otvorené. Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Tureckom, ako aj predaj najmodernejších amerických lietadiel Ankare, patria medzi kľúčové témy, ktoré vyžadujú ďalšie diskusie. Politológ Řádek dodal, že existujú podstatné otázky, ktoré smerujú k jednotnosti, ale do budúcnosti môžu predstavovať významné výzvy.
Odmietnutie Slovenska prispieť na vojenskú pomoc Ukrajine je podľa Řádeka najnápadnejším prejavom rozporu, ktoré znižuje dôveryhodnosť Slovenska v rámci NATO. Po príchode aktuálnej vlády na scénu sa spojenci začali pozerať na slovenské kroky s rastúcou nedôverou, pretože Slovensko prezentuje rozporuplné signály: na jednej strane deklaruje záujem byť spoľahlivým partnerom, zatiaľ čo na druhej strane má odlišný postoj k podpore Ukrajiny v porovnaní s Poľskom alebo Českom.
Zvýšenie výdavkov a politická vôľa
Jednou z dôležitých dohôd na samite je záväzok zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP do roku 2035, pričom Slovensko sa k tejto požiadavke prihlásilo. Politológ však varoval, že rozhodujúcim faktorom bude schopnosť vlády zabezpečiť financie v štátnom rozpočte. Momentálne Slovensko investuje do obrany iba niečo viac než dve percentá HDP, pričom prechod na vyšší podiel si bude vyžadovať zásadné rozhodovania a politickú vôľu.
Politická koalícia aktuálne prioritizuje svoje finančné zdroje iným smerom, najmä do sociálnych oblastí, čo môže mať dopad na schopnosť splniť dohodnuté obranné záväzky.
Taktika alebo alibizmus?
Pellegrini počas samitu zopakoval, že Slovensko nebude prispievať do nového balíka pomoci Ukrajine, pričom bude pokračovať iba v humanitárnej podpore. Tento krok bol pre západných spojencov už známy a neprekvapil ich. Řádek podotkol, že pomoc Slovenska Ukrajine je, bohužiaľ, podmienená a vyžaduje si osobitnú úvahu, či národné rozhodnutia skutočne reflektujú túžbu po reálnej podpore či výhradne hľadisko vlastného prospechu.
Diplomacia a budúce výzvy
Podľa politológa Řádeka nie je jasné, do akej miery je druhá strana pripravená na diplomatické rokovanie, najmä pokiaľ ide o Rusko. Hoci spojenci navrhujú učenie sa a dialog, otázna je ochota Moskvy viesť reálne rokovania. Řádek zdôraznil, že bez ochoty Kremľa nedosiahne diplomatická cesta výrazné výsledky. Je situácia, ktorá ukazuje dlhodobé napätie v zázemí konfliktu a potrebu jasnejšej a racionálnejšej politiky voči Ukrajine.
