Srbsko zažilo po voľbách masové oslavy, Vučič uznal porážku
Desaťtisíce ľudí vyšli v nedeľu večer do ulíc Belehradu a ďalších srbských miest, aby oslávili víťazstvo študentského hnutia v predčasných parlamentných voľbách. Dlhoročný srbský líder Aleksandar Vučič priznal porážku po takmer dvoch rokoch masových protivládnych protestov. Ulicami sa ozývali výkriky o slobode a konci diktatúry, ľudia plakali od radosti, objímali sa a odpaľovali svetlice.
„Ľud zvíťazil! Ľud porazil diktátora! Ľud bude viesť Srbsko!“ vyhlásil počas osláv v Belehrade Nebojša Čosič, ktorý mával srbskou vlajkou.
Centrum hlavného mesta sa v nedeľu 25. októbra zmenilo na miesto masových osláv. Davy zaplnili hlavné bulváre, zastavili električkovú aj automobilovú dopravu a za nepretržitého trúbenia áut skandovali víťazné heslá. Ľudia tancovali tradičný srbský tanec kolo a oslavovali výsledok volieb. Podobné scény sa odohrávali aj v Novom Sade, kde sa v novembri 2024 začali protesty, ktoré prerástli do celonárodného hnutia.
Študenti získali viac než polovicu hlasov
Podľa predbežných výsledkov, ktoré v pondelok 26. októbra zverejnila srbská Republiková volebná komisia (RIK), získala Študentská kandidátka 52,65 percenta hlasov. Koalícia Aleksandar Vučič – Zjednotené Srbsko dosiahla 39,22 percenta a kandidátka Ivica Dačičová – Faktor stability 2,17 percenta.
Výsledky vychádzajú zo spracovania 8 135 volebných miestností. Študentskú kandidátku podporilo 2 246 423 voličov, Vučičovu koalíciu 1 673 241 voličov. Vučič uznal porážku už v nedeľu večer. Podľa následného prepočtu by študentské hnutie mohlo obsadiť 139 parlamentných kresiel a Vučičova koalícia 97. Zvyšné mandáty by pripadli stranám národnostných menšín.
Vučič dominoval srbskej politike od roku 2014, keď sa stal premiérom, a neskôr pôsobil vo funkcii prezidenta. Hoci jeho vlády sprevádzal hospodársky rast, postupne čelil kritike pre obvinenia z korupcie, obmedzovania slobody médií a autoritárskeho spôsobu vládnutia. Vučič aj jeho Srbská pokroková strana (SNS) tieto obvinenia odmietali.
„Na uliciach, kde nás polícia bila, dnes stojíme ako víťazi“
Pre mnohých účastníkov nedeľných osláv malo volebné víťazstvo mimoriadne osobný význam. Niektorí sa po takmer dvoch rokoch protestov vrátili na miesta, kde v minulosti čelili policajným zásahom.
„Je veľmi zvláštne, že na tých istých uliciach, kde nás polícia bila a kde sme museli nespočetne veľakrát ustupovať pred žandarmériou, dnes stojíme ako víťazi,“ povedala 24-ročná Sara. Počas osláv sa ľudia objímali, bozkávali, plakali a kričali od radosti. Niektorí si dokonca podávali ruky s policajtmi, ktorí dohliadali na verejný poriadok.
Davy sa presunuli aj do centrálneho parku v Belehrade, kde viac než rok táborili Vučičovi priaznivci. Oslavujúci začali odstraňovať ploty a stany, ktoré dovtedy obmedzovali prístup do parku. „Je to symbol pre Európu a celý svet. Je to dôkaz, že sloboda dokáže poraziť zlo,“ povedal 52-ročný Duško Suvajac.
Protesty odštartovala tragédia so 16 obeťami
Volebné víťazstvo študentského hnutia je vyvrcholením protestov, ktoré sa začali po tragédii na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024. Pri zrútení betónového prístreška tam zahynulo 16 ľudí. Udalosť vyvolala rozsiahle demonštrácie a požiadavky na vyvodenie zodpovednosti. Protestujúci spájali tragédiu s podozreniami z korupcie a nedostatočného dohľadu nad stavebnými projektmi.
Študentské protesty postupne získali podporu ďalších skupín obyvateľstva a prerástli do hnutia požadujúceho politickú zmenu. Demonštrácie boli prevažne pokojné, no počas niektorých zhromaždení došlo k násilným stretom a policajným zásahom. Študentom sa podarilo spojiť širokú nespokojnosť s politickou situáciou v krajine, ktorá má približne šesť miliónov obyvateľov.
Víťazstvo prináša aj otázku, kto bude vládnuť
Napriek eufórii čaká víťaznú Študentskú kandidátku náročná úloha. Hnutie postavilo do volieb 250 kandidátov, medzi ktorými sú univerzitní profesori, právnici, herci, športovci aj poľnohospodári. Viac než 160 kandidátov má doktorát.
Hnutie však zatiaľ nemá jednoznačného politického lídra a otvorená zostáva otázka obsadenia najdôležitejších vládnych funkcií. Jeho predstavitelia sa zameriavajú predovšetkým na boj proti korupcii a zlepšenie fungovania vzdelávacieho systému. Pri niektorých citlivých politických otázkach však zostávajú opatrní. O prípadnom členstve Srbska v Európskej únii by podľa ich programu mali rozhodnúť občania v referende. Hnutie zároveň považuje Kosovo za neoddeliteľnú súčasť Srbska.
V nedeľu večer však tieto otázky ustúpili do úzadia. Pre ľudí, ktorí takmer dva roky vychádzali do ulíc a požadovali zmenu, predstavoval výsledok volieb predovšetkým koniec jednej politickej éry. „Je to jednoducho splnenie nášho sna. Na tento okamih budeme spomínať po celý zvyšok života,“ povedala 24-ročná Sara.
