Slovenskí ochranári v súžení: Rak červený ako hrozba pre našu faunu
V tichu turčianskych potokov sa odohráva bitka, ktorú si väčšina občanov ani len neuvedomuje. Raka červený, nie bezdôvodne označovaný za jedného z najinvazívnejších živočíchov v Európe, sa stáva nečakaným predátorom. Dokáže pustošiť našu bohatú biodiverzitu a jeho prítomnosť v našich riekach by bola katastrofálna.
Nezastaviteľná invázia
„Rak červený šíri račí mor a razí si cestu cez všetky drobné bezstavovce a ryby,“ varuje Veronika Šimková, hovorkyňa Národného parku Veľká Fatra. S týmto hrozivým faktom sa musia ochranári vysporiadať, no úsilie nie je úspešné. Doteraz sa na tejto misii podarilo vyzbierať len 40-tisíc jedincov. Ak im podarí rozšíriť svoj teritórium, finálny účet za túto ekologickú pohromu bude obrovský.
Ochrana vs. Príroda
Proti snaha ochranárov sa zdá byť zdolaná, pretože raky sú prehnane mazané. „Boj proti nim pripomína ryžovanie zlata,“ hovorí Pavel Plavec, vedúci stráže prírody. Taktika zahŕňa nielen zlapanie, ale aj dlhodobé sledovanie a snahu o ich likvidáciu, čo je proces, ktorý si vyžaduje časté návraty k potoku. Ak raky cítia vibrácie, okamžite sa skryjú. Kto by ich len tak porazil?
Veda a budúcnosť
Všetko má však svoje svetlé body. Tento rok dosiaľ ukazuje pokrok, keď sa doteraz odchytilo len 4500 jedincov, čo naznačuje možný zlom. Pomáhajú dokonca aj študenti zo zahraničia, ktorí sa snažia porozumieť fenoménu, prečo sa rak červený usadil na našom území. „Pochádzajú z Ameriky a ukazuje sa, že teplé pramene sú pre nich príťažlivé,“ uvádza Alex Pavenců.
Výzva pre budúce generácie
Môžu byť snahy o likvidáciu úspešné? Len čas ukáže, či sa ochranári s touto inváziou popasujú. Likvidácia rakov je maratón, nie šprint. Zvýšené vibrácie, dlhodobé hľadanie a prax s pastami naznačujú, že cesta je dlhá a bolestivá. Ak sa k potoku nebudú vracať roky, tak Náš boj proti rakom červeným nemôže mať víťazstvo na dosah…
