Slovensko je opäť na chvoste Európy, varujú experti. Každý deň si požičiame 20 miliónov eur
Slovensko má nižší dlh ako väčšina krajín eurozóny, napriek tomu sa v rebríčku deficitov prepadá medzi najhoršie krajiny Európskej únie. Na budúci rok si štát naplánoval schodok 7,4 miliardy eur, čo v priemere predstavuje vyše 20 miliónov eur na každý deň.
Podľa aktuálnych údajov Eurostatu klesol slovenský dlh v druhom štvrťroku na 60,6 percenta hrubého domáceho produktu, teda 86,4 miliardy eur. Kým v eurozóne dlh medziročne stúpol na 88,8 percenta HDP, na Slovensku klesol o 1,4 percentného bodu. Najviac dlhujú Gréci (140,8 percenta), Taliani (139,9 percenta) a Francúzi (119,1 percenta).
Deficit je rozdiel medzi tým, koľko štát za rok minie a koľko vyberie na daniach a odvodoch. Chýbajúce peniaze si musí požičať a každý deficit sa tak pripočíta k dlhu. V druhom štvrťroku bol slovenský schodok 2,6 percenta HDP, menej ako 3,3 percenta v eurozóne. Toto číslo však skresľuje skutočnosť, pretože štát najviac míňa na konci roka. Za celý rok počíta Rada pre rozpočtovú zodpovednosť so schodkom 4,5 percenta HDP a na budúci rok vláda plánuje 4,94 percenta. Rada pritom spočítala, že na zastavenie rastu dlhu by stačilo deficit znížiť na polovicu, na 2,5 percenta HDP. Inak dlh v budúcom roku stúpne na 98,4 miliardy eur.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth zoradil všetkých 27 krajín Únie podľa výšky deficitu. V rokoch 2020 až 2023 bolo Slovensko v priemere pätnáste, tesne pod stredom tabuľky. Teraz smeruje k dvadsiatemu druhému miestu. Horší deficit má mať budúci rok už len päť krajín, napríklad Belgicko, Francúzsko, Poľsko či Rumunsko. Na návrat na pätnástu priečku by musel schodok klesnúť zhruba na tri percentá HDP, teda o 2,6 miliardy eur.
Práve to si vláda na začiatku volebného obdobia sama sľúbila. „Nestačí preto hovoriť, koľko konsolidačných balíčkov sa prijalo a že Európa málo rastie. Dôležité je, aký deficit po balíčkoch zostal,“ upozorňuje Tóth.
Nižší dlh ako Grécko či Taliansko neznamená, že je Slovensko v bezpečí. Rozhoduje aj to, za koľko si štát požičiava. Slovensko má najhorší rating za posledných 20 rokov. Ide o známku od agentúr, podľa ktorej sa investori rozhodujú, za aký úrok štátu požičajú. Čím horšia známka, tým drahšie peniaze.
Úroky stáli štát vlani približne dve miliardy eur, v roku 2029 to podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude takmer štyri miliardy. Bezpečnú úroveň slovenského dlhu pritom rada odhaduje na 74,7 miliardy eur, teda o takmer 24 miliárd menej, ako bude štát dlhovať o rok. „V hokeji tímy na chvoste tabuľky hrajú o záchranu. Z rozpočtových majstrovstiev sa síce nevypadáva, penalizácia však prichádza inak,“ dodáva Tóth.
