Svitá nádej na vznik univerzálnej vakcíny, ktorá môže zmeniť boj s chrípkou aj s koronavírusom
Na Stanfordovej univerzite sa vedci snažia zásadne zmeniť prístup k očkovaniu. Doterajší model, ktorý bol účinný počas mnohých rokov, spočíva v tom, že každá vakcína pripravuje organizmus na konkrétneho patogéna. Tento systém však má svoje limity, najmä keď sa patogén mení alebo objaví nový variant. Preto sa výskumníci rozhodli prísť s inovatívnym prístupom, ktorý spočíva v „naladení“ imunitného systému na rozsiahlejšiu pohotovosť.
V štúdii zverejnenej v časopise Science sa hovorí o experimentálnej vakcíne, ktorá je podávaná prostredníctvom nosového spreja. V predošlých testoch na myšiach táto vakcína preukázala schopnosť chrániť nielen pred vírusu chrípky a COVID-19, ale aj pred bežnými prechladnutiami a niektorými baktériami. Okrem toho bola schopná zmierňovať reakcie na alergény, čo otvára nové možnosti v oblasti prevencie.
Imunita v stave pohotovosti
Tradičné vakcíny aktivujú adaptívnu imunitu, ktorá si pamätá konkrétne antigény a pri opätovnej expozícii rýchlo a cielené reaguje. Nový prístup však zohľadňuje aj vrodenú imunitu, prvú líniu obrany organizmu, ktorá reaguje okamžite a univerzálne. Nosový sprej spôsobil, že makrofágy, špecifické biele krvinky v pľúcach myšiek, prešli do reaktívneho režimu a boli pripravené na akékoľvek hrozby.
Odborníci uvádzajú, že tento stav pohotovosti pretrvával približne tri mesiace. Výsledkom bol dramatický pokles množstva vírusov, ktoré sa dostali z pľúc do organizmu, pričom aj patogény, ktoré sa dostali hlbšie, čelili rýchlej odpovedi zo strany zvyšku imunitného systému.
Ochrana pred baktériami a alergénmi
Ochranný efekt experimentálnej vakcíny sa prejavil aj pri baktériách, ako je Staphylococcus aureus alebo Acinetobacter baumannii, ktoré môžu vyvolať závažné infekcie. Zaujímavé sú aj poznatky o tom, že očkované myši reagovali menej agresívne na alergény, ako je alergén z roztočov, čo je častý spúšťač astmy. Vedci sa inšpirovali mechanizmom vakcíny BCG proti tuberkulóze, známej schopnosťou stimulovať obidve imunitné odpovede.
Budúcnosť a klinické skúšky
V súčasnosti je vakcína testovaná len na laboratórnych zvieratách. Ľudský imunitný systém je omnoho komplexnejší, získavaný po rokoch kontaktu s rôznymi infekciami. Kľúčovou otázkou je, ako dlho môže podobná ochrana pretrvávať a či by „udržiavanie v pohotovosti“ mohlo mať neželané vedľajšie účinky, vrátane autoimunitných reakcií.
Vedci plánujú klinické skúšky, kde sa na začiatku zamerajú na bezpečnosť vakcíny, následne budú sledovať reakciu organizmu na kontrolovanú expozíciu vírusu. Odhaduje sa, že ak sa bezpečnosť a účinnosť potvrdia, vakcíny by sa mohli dostať na trh v priebehu piatich až siedmich rokov.
Sezónna ochrana a pandémia
Cieľom výskumu nie je nahradiť existujúce očkovania, ale skôr ich doplniť. Tento univerzálny vakcinačný prístup by mohol byť mimoriadne užitočný na začiatku pandémie, keď špecifické vakcíny ešte neexistujú. Dočasná široká ochrana by mohla výrazne znížiť úmrtnosť a závažnosť ochorení.
Okrem toho by mohla poslúžiť ako preventívny sprej počas zimných mesiacov proti širokému spektru respiračných infekcií. Namiesto každoročného prispôsobovania vakcín konkrétnym kmeňom by sa pozornosť zamerala na posilnenie základnej obranyschopnosti dýchacích ciest. Ak sa potvrdia aj vyššie uvedené výsledky na ľuďoch, mohlo by to znamenať revolúciu v prístupe k prevencii respiračných ochorení, čím by sa zjednodušil boj s každým novým vírusom.
